Žiadateľ musí spĺňať všetky nasledujúce podmienky (paragraf 12) :

- Trvalé bydlisko v deň podania žiadosti musí byť minimálne päť rokov na území Lotyšska.

- Plynulo ovláda lotyšský jazyk.
- Pozná základné princípy ústavy Lotyšskej republiky a ústavného zákona „práva a povinnosti občana a osoby“

- Pozná text národnej hymny a históriu Lotyšska


- Zložil sľub lojality k Lotyšskej republike

- Predložil potvrdenie, že sa vzdáva predchádzajúceho občianstva a získal expatriačné povolenie od štátu, ktorého bol predtým občanom, alebo získal dokument potvrdzujúci stratu občianstva, alebo ak bol občanom bývalého ZSSR,, ktorého bydlisko dňa 4. Mája bolo na území Lotyšska a nezískal občianstvo iného štátu


- Nie je predmetom obmedzení a špecifikovaných v 11. paragrafe tohto zákona

Osoby, ktorým bolo z nejakej príčiny odmietnuté priznať občianstvo sa oň môžu uchádzať opäť, najskôr však rok po oznámení o odmietnutí. Existujú aj výnimky. Osoba, ktorá vykonala nejaký výnimočný čin v prospech Lotyšska môže výnosom parlamentu získať občianstvo aj keď nespĺňa všetky podmienky pre získanie občianstva prostredníctvom naturalizácie. Takáto osoba podá žiadosť o udelenie občianstva do lotyšského parlamentu (Saeima), priloží autobiografiu, dôkazový materiál, že takýto skutok vykonal a vyhlásenie, že sa ho netýkajú obmedzenia špecifikované v paragrafe 11.

Žiadosti a naturalizáciu sú vybavované v poradí podľa dátumu podania žiadosti. Ak žiadateľ vyjadrí želanie o urýchlenie tohto konania, môže mu byť vyhovené ak žiadateľ :

- je repatriujúcim sa etnickým Lotyšom, alebo

- bol 4. mája 1940 občanom Litvy alebo Estónska, alebo


- bol 1. Septembra 1940 občanom Poľska

- je osoba, ktorá je v manželskom zväzku s lotyšským občanom nie menej ako 5 rokov má trvalý pobyt na území Lotyšska nie menej ako 5 rokov v deň podania žiadosti

Čo sa týka detí naturalizovaných rodičov mladších ako 16 rokov, netýkajú sa ich podmienky stanovené v paragrafe 12 a občianstvo získavajú automaticky s rodičmi. V tejto oblasti prejavili lotyšskí zákonodarcovia neobvyklú benevolenciu k deťom, vynahradili si to však na ich rodičoch v nasledujúcich paragrafoch. Druhá hlava zákona končí citáciou textu sľubu lojality, ktorý je preložený a priložený v prílohe. V tretej hlave je definované, kto podľa zákona ovláda plynulo lotyšský jazyk. Je to taká osoba, ktorá :

- úplne rozumie informáciám spoločenskej a úradnej povahy

- vie voľne rozprávať, konverzovať a odpovedať na otázky týkajúce tém spoločenskej povahy


- vie plynulo čítať a rozumie akýmkoľvek, inštrukciám, smerniciam alebo inému textu spoločenskej povahy

- vie napísať esej na tému spoločenskej povahy zadanú komisiou

Podobne je zakotvené, kto ovláda na požadovanej úrovni lotyšskú históriu. Sú to všetci, ktorí absolvovali, základné, stredoškolské, alebo vyššie vzdelanie v lotyšskom jazyku. Kto tieto podmienky nespĺňa, absolvuje test, ktorého tézy zadáva komisia.