Z tohto procesu sú vyňaté všetky osoby staršie ako 65 rokov.
O obtiažnosti získať občianstvo najlepšie svedčí fakt, že do roku 1999 získalo na základe naturalizačného procesu lotyšské občianstvo len 5000 žiadateľov, zatiaľ čo až 685 000 žiadostí bolo odmietnutých. Neobčanom v Lotyšsku plynie z titulu ich statusu aj niekoľko výhod. Nemusia (a ani nemôžu) absolvovať povinnú vojenskú službu a je pre nich oveľa jednoduchšie cestovať po štátoch bývalého Sovietskeho zväzu, keďže sú držiteľmi tzv. pasov pre neobčanov. 4.2 „Integration of society“

Lotyšská vláda, vedomá si problematického stavu v krajine, ktorý vedie ku vzájomnej nenávisti medzi občanmi, neobčanmi, rozličnými národnosťami, štátnymi inštitúciami a podobne vyhlásila štátny plán integrácie spoločnosti. Tento plán má za úlohu zmienené problémy, spolu s korupciou, sociálnymi a kultúrnymi problémy. Tento plán je v súčasnosti presadzovaný v Lotyšsku veľkou mediálnou kampaňou (nie nepodobnou tej, ktorá mala za úlohu v kandidátskych štátoch „lepšie informovať“ občanov, aby sa rozhodli „správne“) a jej forma sa nachádza aj na Internet. Lotyšská vláda vydala príručku, ktorá nesie názov- 10 otázok a je prístupná vo formáte pdf. Táto v stručnosti obsiahla všetky dôležité aspekty integrácie spoločnosti. Na začiatku formuluje, čo presne je cieľom integrácie spoločnosti v Lotyšsku.
1. vytvorenie občianskej spoločnosti
2. prekonanie nenávisti medzi ľuďmi a štátnymi inštitúciami
Ďalej sa píše, že takáto, integrovaná, spoločnosť ako jediná môže viesť ku stabilnej spoločnosti, ktorá štátu prinesie prosperitu. Až bude spoločnosť integrovaná, bude to znamenať, že- všetci občania sa budú dorozumievať jedným jazykom. Hneď v ďalšom odstavci, však táto brožúra odsudzuje násilnú asimiláciu menšín ako neprípustnú. Tento odstavec tiež popisuje inú ako integrovanú spoločnosť takto: Dezintegrácia spoločnosti hatí rozvoj a pohyb smerom k väčšiemu blahobytu. Dezintegrovaná spoločnosť často nevyužíva obmedzené možnosti na utváranie vzťahov, vyvíjanie spoločného úsilia proti korupcii, chudobe, zločinu, porušovaniu ľudských práv atď. Dezintegrovaná spoločnosť má tendenciu zmeniť sa na spoločnosť izolovaných skupín. Takáto spoločnosť je menej demokratická, zle sa bráni provokáciám a prejavom nenávisti. Dezintegrovaná spoločnosť má menej možností bojovať proti hrozbe totalitarizmu. Hrozba a neistota je charakteristikou dezintegrovanej spoločnosti. Pochopiteľne ani tomuto dokumentu, ako väčšine tých vládnych, nechýba zjavná tendencia používať komunisticko-demagogickú rétoriku. Ak totiž vraví o nevýhodách integrácie, tie podľa neho zasiahnu takmer výhradne len „tých zlých“.