Teda tých ktorí prosperujú na tom, že spoločnosť je nejednotná, existuje značná chudoba, problémy so vzdelávaním, prístupom ku kultúre a informáciám. Sú to tí, ktorí svoju popularitu založili na nenávisti k iným a ešte pomocou tohto zmnohonásobujú svoj majetok. A nakoniec, poškodení budú tí, ktorí, neželajú krajine rast blahobytu, ktorí sa cítia znevýhodnení úspechmi Lotyšska zvyšovaním bohatstva, a ktorí neveria, že Lotyšsko sa môže vyvinúť na demokratický právny štát s integrovanou komunitou občanov tvorenou jednotlivcami rôzneho etnického pôvodu. Ďalej vláda ubezpečuje vystrašených občanov aj neobčanov, že proces integrácie nebude a ani nemôže mať žiaden nežiadúci vplyv na Lotyšské či akékoľvek iné menšinové etnikum. Naopak, vytvorí im netušené možnosti ďalšieho kultúrneho a občianskeho rozvoja. Účasť v procese integrácie je samozrejme výhradne dobrovoľná! Nikoho nemožno nútiť aby sa jej zúčastňoval proti svojej vôli. Každý má možnosť zapojiť sa do činnosti politickej strany, mimovládnej organizácie, dobrovoľného školského spolku a pod. V brožúre sa ďalej tvrdí, že s procesom integrácie súhlasí až 75 percent lotyšských obyvateľov. Je to možné. Ale integrácia sa dá robiť aj inak. Podľa výskumu „Na ceste k občianskej spoločnosti“ až 82 percent neobčanov sa vyjadrilo, že najväčšou prekážkou pri získavaní občianstva je pre nich dokonalá znalosť (slovom aj písmom) lotyšského jazyka. V apríli 1997 sa ozvalo aj OBSE. Vysoký komisár OBSE pre záležitosti národnostných menšín, Holanďan Max van der Stoel poznamenal, že v Holandsku by test z holandského jazyka, histórie a hlavných zákonov, ako ich požaduje lotyšská vláda, úspešne absolvovalo len zopár Holanďanov. Vyzval preto lotyšskú vládu by svoje požiadavky prehodnotila.
Ak by sme aj tolerovali požiadavky lotyšskej vlády, je zarážajúce, že doteraz neuvolnila žiadne fondy na vzdelávanie dospelých, aby sa naučili lotyšský jazyk. Až do roku 2002 mohli kandidovať vo voľbách len občania, ktorí mali certifikát o ovládaní lotyštiny typu 3B- to jest najvyššia úroveň jeho znalosti.
Napriek všetkým nevýhodám, zavádzaniu, niekedy dokonca aj klamstvám treba priznať, že bez istého stupňa integrácie Lotyšsko naozaj nemá šancu civilizovane a kultúrne prežiť túto ťažkú etapu svojej existencie.

5. Prístup k verejným službám.

V Lotyšsku je zákonom zakázané písomne žiadať o informácie alebo ich podávať v inom ako štátnom jazyku. Výnimkou sú len niektoré krajné situácie, ako je volanie o pomoc pri zranení, prepadnutí, požiari a pod.
Dokumenty v cudzom jazyku sa prijímajú len ak k nim je priložený preklad, ktorý je schválený súdnym znalcom a notárom.