Tieto služby sú v Lotyšsku extrémne drahé, preto je pre niektorých obyvateľov neovládajúcich lotyšskú gramatiku prakticky nemožné dostať sa k požadovaným informáciám, alebo chrániť svoje práva vo vzťahu k rôznym inštitúciám. 5. apríla 2001 parlament odmietol schváliť dodatky k zákonu, navrhnuté štátnymi úradníkmi a regionálnymi politikmi, ktoré umožňovali, aby bola možná komunikácia aj v inom ako štátnom jazyku, ak je tento jazyk zrozumiteľný pre obidve strany.
12. mája 2001 renomovaný lotyšský denník „Diena“ (deň) priniesol správu o tom, ako sa narába s písomnými dokumentmi doručenými na Mestskú radu v Rige. Všetky listy napísané v ruskom jazyku sa neregistrujú, ale posielajú sa na adresu odosielateľa s poznámkou v lotyštine, aby boli prepísané do štátneho jazyka. Avšak listy napísané v anglickom, francúzskom, nemeckom jazyku sú preložené prekladateľmi Mestskej rady. Pre Mestskú radu oficiálne nepracuje žiadny prekladateľ z ruského jazyka. V Rige žije (r. 2000) 43,8 percenta zástupcov ruskej menšiny.
V meste Daugesvils, kde ruská populácia tvorí 95 percent obyvateľstva, sa tento zákon jednoducho ignoruje, keďže úradníci rusky rozumejú.
Podľa trestného zákonníka môžu byť svedectvá o spáchaní trestného činu spísané v rodnom jazyku. Avšak podľa spomenutého zákona o štátnom jazyku všetka dokumentácia poskytnutá prokurátorovi musí byť v lotyšskom jazyku. V rokoch 2000 a 2001 nemal policajný rozpočet žiadnu položku, ktorá by slúžila na financovanie prekladateľských služieb. Preto sa často stáva, že dokumenty sú súdu poskytnuté v ruskom jazyku. Proces však normálne pokračuje, keďže prokurátori aj sudcovia dokumentom rozumejú.
Koaličná rada bývalej vlády sa uzniesla, že nedostatok peňazí na preklad nie je dôvodom na novelizáciu zákona o štátnom jazyku.

5.1 Médiá

Mediálna prezentácia v menšinovom jazyku je v Lotyšsku predmetom rôznych sporov. Zákon totiž upravuje podiel, aký môže v audiovizuálnych súkromných a štátnych médiách predstavovať menšinové vysielanie. V minulom roku bol tento pomer v súkromných médiách 30 percent, bol však upravený na 25 percent z celkového času vysielania. Do tohto sa počítajú napr. aj filmy v menšinovom jazyku s lotyšskými titulkami. Na Slovensku by TV JOJ skrachovala asi okamžite.
Čo sa týka štátnych audiovizuálnych médií, ich prvý kanál môže vysielať len v Lotyštine, neexistujú žiadne výnimky. Druhý kanál môže vysielať v menšinovom jazyku do 20 percent celkového času vysielania. Obsah menšinového jazyka v tlačených médiách zákon neupravuje, a je teda neobmedzený. Jedinou povinnosťou je preklad názvu média na titulnej strane v Lotyštine. V Lotyšsku vychádza niekoľko novín v menšinovom jazyku.