Z nich najväčšie sú ruské „Panorama Latvii“.

5.2 Vzdelávanie

Roku 1995 vstúpil do platnosti zákon o vzdelávaní menšín, ktorý, ako deklarovala vtedajšia vláda, mal za úlohu zlepšiť ich vzdelávanie a integráciu do spoločnosti. Tento zákon vyvolal značnú nevôľu medzi menšinami, keďže značne zredukoval možnosti ich štúdia v materskom jazyku, a to tak, že stanovil kvóty na minimálny čas vyučovania v štátnom jazyku. V skutočnosti je zjavné, že jeho úlohou bolo potlačiť vzdelávanie menšín a v konečnom dôsledku presadiť asimiláciu menšín. Tento zákon bol novelizovaný tohto roku, keďže Lotyšsko chce uplatniť tzv. „switch policy“, ktorá umožní oveľa lepšiu integráciu menšín v spoločnosti. Upravený bol takým spôsobom, že od 1. septembra 2004 je v štátnych školách vyučujúcich v menšinovom jazyku minimum 60 percent vzdelávania v lotyšskom jazyku, nepočítajúc do toho lotyšský jazyk a literatúru (tieto predmety sú povinné na všetkých stredných školách), pričom čas vyučovania v štátnom jazyku nesmie klesnúť pod 70 percent, opäť nerátajúc do toho vyučovanie spomenutých predmetov.
Celkom inak ako vláda sa pozerá na reformu vzdelávania Lotyšská asociácia na podporu škôl s ruskojazyčným vzdelávaním (LAShOR). Na ich poslednom 36. zjazde sa uzniesli na vyhlásení. V ňom obviňujú lotyšskú vládu, že reforma nemá slúžiť na posilňovanie konkurencie schopnosti menšín na trhu práce a pod., ale jej cieľom je posilniť Lotyšsko na účet Rusov obmedzením poľa pôsobnosti ruského jazyka. Tvrdí, že reforma môže zhoršiť udržiavanie ruskej kultúry a ekonomickú konkurencieschopnosť Rusov. Ďalej protestujú proti ignorácii doporučení, na ktorých sa dohodlo zhromaždenie Rady Európy v rezolúcii č. 1236. Protestuje proti odmietaní dialógu zo strany úradov udržiavať dialóg s organizáciami združujúcimi rodičov. Upozorňuje na to, že v Lotyšsku funguje dobrý systém menšinového vzdelávania, ktorý fungoval už v samostatnej Lotyšskej republike z roku 1919. Upozorňuje, že reforma vzdelávania menšín poškodzuje predovšetkým menšinu ruskú, keďže 98,6 percent celkového počtu študujúcich v menšinovom jazyku je Rusov. Na záver hodnotí reformu celkovo ako zdroj spoločenského napätia a perspektívne najkritickejší zdroj vnútorných problémov Lotyšska. 5.3 Voľby a politická participácia

Problém volieb vychádza v Lotyšsku jednoznačne z obmedzeného udeľovania občianstva. Parlamentných volieb sa ako všade na svete smú zúčastniť len občania štátu. V čom sa líši lotyšský volebný zákon od väčšiny ostatných európskych je, že neobčania či cudzí štátni príslušníci nemôžu voliť ani v komunálnych voľbách .
Ďalšou kapitolou lotyšského volebného zákona je pasívne volebné právo.