Okrem podmienky občianstva musí občan kandidujúci v regionálnych alebo celoštátnych voľbách spĺňať ďalšie podmienky. Podľa zákona osoby, ktoré sú umiestnené na kandidátskych listinách, nie sú voliteľné, ak :

- boli zákonom uznané ako nesvojprávne

- si odpykávajú trest vo väzení


- boli usvedčené zo zámerného spáchania trestného činu, ktorý je trestným činom aj v Lotyšsku v čase, keď volebný zákon nadobudol právnu moc a ich predchádzajúce trestné záznamy neboli vymazané alebo zmiernené a osoby taktiež neboli rehabilitované

- spáchali trestný čin v akomkoľvek štáte sveta alebo mentálne ochoreli po spáchaní zločinu a sú neschopné vykonať vedomý čin, alebo ho kontrolovať a na základe tohto im bola uložená povinná liečba, alebo im boli takéto povinné prostriedky odpustené


- patria alebo patrili k platenému personálu Sovietskej, Lotyšskej sovietskej alebo inej cudzej štátnej bezpečnosti, rozviedke alebo kontrarozviedke

- po 13. januári 1991 boli aktívnymi členmi Komunistickej strany Sovietskeho zväzu (Komunistickej strany Lotyšska), Medzinárodného frontu pracujúceho ľudu Lotyšskej sovietskej socialistickej republiky, Rady pracujúcich, Organizácie vojenských a pracovných veteránov, Celolotyšského výboru spásy alebo jeho regionálnych výborov


Následkom nízkeho počtu príslušníkov menšín s lotyšským občianstvom je v súčasnom parlamente len 16 percent zástupcov menšín zatiaľ čo tvoria 42 percent celkovej populácie .
Dodatky k lotyšskému volebnému zákonu z mája 2002 zrušili kontroverznú požiadavku o ovládaní štátneho jazyka zo zoznamu reštrikcií pre voliteľných zástupcov do Saeimy. Stávali sa totiž prípady, keď boli kandidáti vyškrtnutí zo zoznamu voliteľných kandidátov, keď sa zistilo, že ich skutočná znalosť lotyšského jazyka je nižšia, než na akú im bol vystavený certifikát.
Zdôvodnením niektorých reštrikcií je, že Lotyšská republika legálne existovala aj počas sovietskej okupácie. Preto osoby, ktoré jednali v záujme okupačných úradov a proti obnoveniu lotyšskej nezávislosti by nemali byť volení do legislatívnych orgánov Lotyšskej republiky.
Volebný zákon tiež vyžaduje, aby niektorí činitelia (prezident štátu, hlavný kontrolór, člen národnej rady kontrolného alebo auditného ústavu, zvláštny zvrchovaný ambasadór, sudca, prokurátor, policajný dôstojník alebo vojak) rezignovali zo svojich úradov či služieb, ak boli oficiálne nominovaní ako kandidáti do volieb.

Nedostatočná participácia menšín v rozhodovacom procese je však daná aj inými okolnosťami.