Aj keď sú niekedy zástupcovia menšín prizývaní na jednania, na ktorých sa rozhoduje o záležitostiach, ktoré priamo ovplyvňujú menšiny, sú prizývaní len ako konzultanti. Ich námietky zvyknú delegáti pri konečnom hlasovaní ignorovať.
Nadácia na integráciu spoločnosti, ktorá bola vytvorená, a ktorej úloha je a bude kľúčová pri presadzovaní integrácie menšín do spoločnosti, nemá žiadneho zástupcu z radov menšinových organizácií. Na základe výskumov politológov sa zistilo, že v niektorých sférach štátnej správy je podiel Lotyšov až 90 percentný. Možným vysvetlením je, že väčšina ministerstiev bola zriadená v rokoch 1991-1993, kedy bola pri moci nacionalistická strana Front lotyšského ľudu. Ďalším dôvodom je, že mnohí obyvatelia sa o možnom zamestnaní v štátnej správe nedozvedeli, keďže všetky oznámenia o výberových konaniach boli umiestnené len v lotyšsky písanej tlači a vysoká nedôvera menšín voči štátnej správe v tomto čase. Volebný zákon do celoštátneho parlamentu je teda celkom štandardný a nevykazuje nejaké zvláštne vybočenia zo zvyčajného udeľovania aktívneho volebného práva. Lotyšský neobčania sa oveľa viac sťažujú na to, v akej forme bol prijatý zákon o regionálnych voľbách. Tento zákon totiž nepriznáva aktívne ani pasívne volebné právo cudzím štátnym príslušníkom ani neobčanom žijúcim v Lotyšsku, na strane druhej ho priznáva občanom Lotyšska žijúcim kdekoľvek na svete. Výsledkom všetkých zmienených príčin je, že aj v lokalitách, kde podiel ruského obyvateľstva vysoko prevyšuje 50 percent, je v samosprávnych orgánoch len veľmi málo etnických Nelotyšov.

6. Možné alternatívy vývoja v budúcnosti

I keď je situácia v Lotyšsku mimoriadne komplikovaná, je v zásade možných niekoľko scenárov ďalšieho vývoja, ktoré sme si dovolili ako perspektívni študenti politológie načrtnúť. Zvažovali sme pri tom aj existujúce precedensy v histórii iných krajín (napr. aj maďarskú otázku na Slovensku). Treba tiež poznamenať, že akýkoľvek vývoj v Lotyšsku treba brať s ohľadom na situáciu v susednom Estónsku, ktoré sa stretáva s podobnými problémami. Je teda pochopiteľné, že obe strany (štátotvorný národ a menšiny) v oboch krajinách sú zainteresované vo vývoji v susednej krajine, keďže akékoľvek riešenie bude predstavovať dôležitý precedens.

6.1 „Tichý“ scenár

Otázka v Lotyšsku nebude uspokojivo vyriešená, ale menšiny sa neodvážia uskutočniť radikálne kroky, ktoré by mohli riešiť tento problém.