Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Geopolitika Stredoeurópskeho priestoru
Dátum pridania: | 18.12.2003 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | cepren | ||
Jazyk: | Počet slov: | 3 720 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 14.7 |
Priemerná známka: | 2.97 | Rýchle čítanie: | 24m 30s |
Pomalé čítanie: | 36m 45s |
Nezanedbateľný je však faktor podpory „Európe“ takmer všetkých relevantných politických síl. Takýto faktor je zvlášť vypuklý na Slovensku, kde prakticky chýba akákoľvek opozícia voči argumentom podporujúcim vstup do EÚ.
3. Pozície reformných štátov
Pozície pri presadzovaní geopolitických cieľov reformných stredoeurópskych krajín je daná veľkosťou štátu, populáie a HDP. Z tohto pohľadu má relevantnú pozíciu iba Poľsko, ktoré má tiež jediné prístup k moru. Jeho problémom však je relatívne nízke HDP a teda sa mocensky môže opierať len o svoju polohu a počet obyvateľov. Jeho pozícia je samozrejme v porovnaní s ostatnými štátmi neporovnateľná, keďže tieto (prinajmenšom samostatne) nemajú možnosť získať akýkoľvek geopolitický vplyv. Takéto štáty podľa O. Krejčího sa na formovaní rozhodujúcich ukazovateľov rovnováhy svetového či aspoň európskeho politického systému nepodieľajú. Porovnanie klasických atribútov moci sme zhrnuli do nasledujúcej tabuľky, ktorá teóriu O. Krejčího zjavne potvrdzuje. Pozícia Poľska ako mocenského lídra V-4, je z nej úplne zrejmá a neoddiskutovareľná.
Rozloha v km² Počet obyvateľov HDP v mil. USD (r.1997)
Slovensko 49 035 5, 4 mil 20 240
Poľsko 312 680 38, 7 mil 138 933
Maďarsko 93 030 9, 9 mil. 44 649
Česko 78 864 10,2 mil 53 448
Prinajlepšom sa takéto štáty môžu pokúsiť získať akýkoľvek malý vplyv v medzinárodnej organizácii, či už natrvalo (členstvo v NATO), alebo dočasne (napríklad ako nestály člen BR OSN). Takýto vplyv je však pochybný. Členstvom v NATO sa Slovensko viac-menej podriaďuje jeho doktríne (priznajme, doktríne USA) a pre jeho vlastné záujmy je tam minimálny priestor. Členstvo v BR by predsa len mohlo vylepšiť pozície pri rokovaniach s mocnými ak budú v budúcnosti očakávať významné hlasovanie, ale ani toto netreba preceňovať. Reformné štáty sú príliš slabé, aby odolali akémukoľvek akútnejšiemu tlaku mocných „spojencov“. 3.1 Stredoeurópsky priestor z hľadiska geopolitiky
Existujú však aj ďalšie faktory gepolitického významu krajiny a tým je pochopiteľne dôležitosť priestoru, ktorý okupujú. Podľa Oskara Krejčího v Európe dominujú dve geopolitické osy, ktoré určujú dôležitosť územia štátov. Pozdĺž týchto osí sa projektujú dôležité železničné a cestné koridory, plynovody a ropovody. Z obrázku je zrejmé, že sa Česku i Slovensku vyhýba. Zo skúmaných Štátov najlepšia pozícia jednoznačne prislúcha Poľsku, potom Maďarsku a úplne na okraji geopolitického významu leží Slovensko a Česko.
Zdroje: Lipták L., Slovensko v 20. Storočí, Bratislava, VPL, 1968, Matoušek S., Vznik a vývoj společného státu Čechú a Slovákú, Praha, Academia, 1980, Beranová M., Slované, Peraha, Panorama, 1988, Brzezinski Z.,Velká šachovnice. K čemu Ameriku zavazuje její globální převaha, Praha, Mladá fronta, 1999, Duleba A., Koniec súčsnej Európy? Ukrajina a Slovensko po prvej vlne rozšírenia NATO, Bratislava, IVO, 1998, Ivanička K., Slovensko- genius loci, Bratislava, Eurostav, 1999, Krejčí O., Geopolitika středoevropského prostoru, Praha, Ekopress, 2000, Kennedy P., Vzestup a pád velmocí, Praha, NLN, 1996, Wolf J., Abeceda národú, Praha, Horizont, 1984, Ladislav D., Zápas o strednú Európu 1933-1938, Veda,1986