Z tohto možno vyvodiť záver, že územie Česka a Slovenska je geopoliticky dôležité len pre Slovákov a Čechov a svýnimkou lokálnych záujmov Nemecka nebudú tieto štáty súčasťou životných záujmov mocností. Túto hypotézu potvrdzujú aj udalosti z rokov 1938, 1948 a 1968, keď žiadna mocnosť nezasiahla do záujmov mocnosti v tejto oblasti už zainteresovanej. Dovolíme si však tvrdiť, že pozícia Slovenska je zvýhodnená tým, že cez jeho územie prechádza ropovod Družba a bude ním prechádzať i významná časť nového ropovodu Yamal, ktorý ruský koncern Gazprom buduje, aby sa vyhol transportu cez Ukrajinu. Dôležitosť Bieloruska pre záujmy RSFR zrejme v budúcnosti porastie, keďže pobaltské štáty sa v blízkej budúcnosti stanú členmi NATO (a ani teraz sa nedá povedať, že by boli RSFR priateľsky naklonené) a vzťahy s Ukrajinou čím ďalej tým viac chladnú, ako sa prikláňa k Západu. Bielorusko teda zostane jediným pozemným koridorom na západ. Minsk je pripravený z tejto situácie ťažiť a už dnes sa pokúša využiť svoje v tomto smere výnimočné postavenie. Dá sa teda predpovedať, že z tejto situácie bude ťažiť Varšava, keďže je spolu s Minskom najprirodzenejším ohnivkom na trase Moskva- Berlín.

3.2 Vojenský potenciál

Vojenská Sila najklasickejšie hľadisko posudzovania mocenského potenciálu krajiny. Je ho totiž ako jedno z mála absolútne vyjadriť pomocou počtov, ktoré sú verejne dostupné. Z nich je zrejmé, že žiadna zo stredouerópskych krajín nemá ambície byť vojensky výrazne silným subjektom a takto si vynútiť rešpekt. Pokles počtu konvenčných zbraní, rovnako ako personálu, takisto indikuje pokojnú klímu a absenciu aktuálnej hrozby vojnového konfliktu. Je to dané jednak silou ich ekonomík a samozrejme prezbrojovaním, ktoré v týchto krajinách prebieha v súlade s členskými alebo prístupovými záväzkami voči NATO. Znižovanie výdavkov na zbrojenie podľa Štokholmského inštitútu pre výskum mieru (SIPRI) dosiahlo v strednej Európe v období rokov 1989-1998 dokonca dramatických 92%. V strednej Európe sa teda vytvorila pre mier veľmi priaznivá klíma z hľadiska armády mocenského a záujmového vákua. Jeho trvanie ukočila a tým preukázala jeho neudržateľnosť vlna rozšírenia NATO v roku 1999. Nasledujúca tabuľka prehľadne ukazuje stavy výzbroje stredoeurópskych štátov v porovnaní s Ruskom, Ukrajinou a Nemeckom. Je z nej zrejmé, že vojensky im ako-tak môže konkurovať Poľsko, v žiadnom prípade však nie ostatné štáty, ktoré si môžu konkurovať iba ak navzájom.