Navyše sa nedá očakávať znižovanie počtu konvenčných zbraní na strane Ruska a Ukrajiny napriek ich finančej náročnosti, keďže obe krajiny sú v súčasnosti vo fáze priaznivého rastu HDP a odzbrojovanie nie je v žiadnom prípade ich cieľom v blízkom horizonte.



Porovnanie obranyschopnsti s mocnosťami širšieho regiónu
Tanky Obrnené vozidlá Delá Lietadlá Helikoptéry
Slovensko 323 643 383 115 25
Česko 795 1252 657 230 50
Poľsko 1577 1780 1370 460 130
Maďarsko 710 1560 750 180 108
RSFR 6400 11480 6415 3416 890
Nemecko 4069 3281 2852 900 293
Ukrajina 4080 5050 4040 1090 330
Napriek nemožnosti akokoľvek sa silou priblížiť k iným mocným štátom širšieho regiónu, vláda Slovenskej republiky plánuje v budúcom desaťročí investovať do obrany značné sumy. Predovšetkým, plánuje nákup technológií (AWACS, HUD do všetkých lietadiel), ktoré majú zabezpečiť kompatibilitu s vojskami NATO a odliv devíz zo Slovenska; aktuálny je tiež zámer nakúpiť nové lietadlá, ak nie nadzvukové, ktoré sú drahé, tak podzvukové, ktoré sú v dnešnej modernej vojne nepoužiteľné, ale odliv devíz zaistia rovnako dobre. Jednoducho, akýkoľvek slovenský, český, alebo maďarský zbrojný program nemôže zmeniť pomer síl v Európe.

3.3 Hranice stredourópskych štátov, ich pôvod; susedia

3.3.1. História a vymädzenie hraníc
Hranice skúmaných štátov majú dvojakú celkom prozaickú minulosť. Celkom pochopiteľne je to historický vývoj teritoriálnych zmien, súvisiaci s migráciou národov a vplyv medzinárodných zmlúv. Azda najviditeľnejšie sa zmeny v priebehu storočí dotkli poľských hraníc. V roku 1634 hranice Poľska siahali ďaleko za Kyjev. Poľsko zaberalo prakticky celé územie dnešného Bieloruska a zasahovalo takmer až k Moskve. Vplyvom dejinných udalostí, sa hranice Poľska posúvali na západ, predovštkým kvôli mocenským záujmom Ruskej ríše. V priebehu 20. Storočia sa celé Poľsko „posunulo“ o asi 500 kilometrov na východ. Definitívnu polohu Poľska určiala „veľká trojka“ počas svojich rokovaní predovšetkým na Jalte. Poľsko bolo vtedy vnímané ako najdôležitejší štát, o ktorý sa sporili spojenci. Jaltská Zmluva prisúdial vplyv v Poľsku Sovietskemu Zväzu a určila, že získa časť územia Nemecka výmenou za odstúpenie východného územia ZSSR. Tradičné poľské mestá ako Halič či Ľvov sa tak ocitli na území Ukrajiny. Rovnako dynamicky sa v 20. Storočia zmenili hranice Maďarska, alias Uhroskej monarchie. Maďarsko utrpelo spolu s Rakúskom najciteľnejšie územné straty spomedzi porazených mocností v prvej svetovej vojne. Severné hranice Maďarska definitívne určila Trianonská zmluva podpísaná v júni 1920. Túto zmluvu, dodnes pociťujú, niektorí Maďari ako nespravodlivú, keďže na jej základe Maďarsko stratilo mnohé územia obývané prevažne maďarským obyvateľstvom, predovšetkým na južnom Slovensku.
Prvotné Československa bolia určené tromi zmluvymi po prvej svetovej vojne: Versalleskou, Saint- Germainskou a už spomínanou Trianonskou. Celkom pochopiteľne, Československo ako novovznikutý štát nebol obľúbený u svojich susedov, tým viac, že vzniklo na území predtým patriacom okolitým štátom, čomu zodpovedalo aj národnostné zloženie. Z toho dôvodu existovalo mnoho sporov a revizionistických snáh.