Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Geopolitika Stredoeurópskeho priestoru
Dátum pridania: | 18.12.2003 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | cepren | ||
Jazyk: | ![]() |
Počet slov: | 3 720 |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 14.7 |
Priemerná známka: | 2.97 | Rýchle čítanie: | 24m 30s |
Pomalé čítanie: | 36m 45s |
Tie boli naplnené Mníchvskám diktátom a Viedenskou arbitrážou. Po druhej svetovej vojne boli tieto zmeny anulované a hranice povojnového Československa, s výnimkou Zakarpatskej Ukrajiny, ktorá na základe zmluvy pripadla ZSSR, identické. Definitívna zmena sa udiala 1.1.1993 rozdelením na dva samostatné suverénne štáty.
Je paradoxné, že štáty, ktoré dnes veľmi úzko spolupracujú, boli po dlhý čas smrteľnými nepriateľmi. Hlavne vo vzťahu Maďarska a Poľska voči Českoslovesnku. Československo dokonca vo svojej izolácii muselo hľadať spojencov, s ktorými ani priamo nesusedilo- ZSSR, Francúzsko, Veľká Británia, Juhoslávia a Rumunsko. Predovšetkým prvé tri štáty dokázali garantovať územie ČSR na tak dlhé obdobie (20 rokov v obkľúčení štátov, ktoré neustále chystali plány na rozdelenie si ČSR je obdivuhodný výkon). Predovšetkým hranice Slovenska (i keď vtedy neexistovalo), boli neustále napádané a spochybňované. Je to dané tým, že Slovensko nemalo žiadnu tradíciu štátnosti a nikdy ani vrámci Uhorska nezískalo samostatný status. Určenie hraníc bolo jasné na západe (Morava) a severe (hranice Uhorska), sčasti aj na východe, celkom však chýbali na juhu. Vzniknuvšie hranice teda viedli k dlhoročnej diskusii (v lepšom prípade) a nie sú s nimi niektoré extrémne maďarské kruhy vyrovnané ani dnes, dlhé roky po rozpade Uhorska.
Dnes možno povedať, že hranice sú stabilné a strednodobom horizonte zjavne nemenné, ak opomenieme možnú unifikáciu v rámci EÚ. Proces zmeny hraníc je celkom prirodzený a bolo by celkom naivné domnievať sa, že k žiadnej zmene nedôjde. Žiaden zo štátov nie je ostrovný a teda jeho integrita je neustále ohrozená. Proces integrácie do EÚ prostredníctvom euroregiónov, poskytuje veľmi priaznivé podmienky pre separatistické snahy na juhu Slovenska, zvlášť súvislosti s presunom pôdy neznámych vlastníkov získava táto otázka na ktuálnosti. Eminentný záujem SMK o ministerstvo pôdohospodárstva dávno nie je tajomnstvom. Dĺžka vzájomných hraníc reformných krajín
Slovensko Poľsko Maďarsko Česko
Slovensko - 548 678 247
Poľsko 548 - - 762
Maďarsko 678 - - -
Česko 247 762 - -
Takýchto problémov sú okolité štáty ušetrené, keďže sú národnostne oveľa integrovanejšie i keď je zrejmé, že dezintegračné procesy v Európskej Únii neobídu žiaden z týchto štátov.
3.3.2 Susedia
Takmer bez výnimky možno konštatovať, že všetci susedia reformných štátov sa radia k demokratickým a neohrozujú integritu a bezpečnosť stredoeurópskych štátov.
Zdroje: Lipták L., Slovensko v 20. Storočí, Bratislava, VPL, 1968, Matoušek S., Vznik a vývoj společného státu Čechú a Slovákú, Praha, Academia, 1980, Beranová M., Slované, Peraha, Panorama, 1988, Brzezinski Z.,Velká šachovnice. K čemu Ameriku zavazuje její globální převaha, Praha, Mladá fronta, 1999, Duleba A., Koniec súčsnej Európy? Ukrajina a Slovensko po prvej vlne rozšírenia NATO, Bratislava, IVO, 1998, Ivanička K., Slovensko- genius loci, Bratislava, Eurostav, 1999, Krejčí O., Geopolitika středoevropského prostoru, Praha, Ekopress, 2000, Kennedy P., Vzestup a pád velmocí, Praha, NLN, 1996, Wolf J., Abeceda národú, Praha, Horizont, 1984, Ladislav D., Zápas o strednú Európu 1933-1938, Veda,1986