Z tohto hľadiska najlepšiu v najlepšej situácii sa nachádza Česká republika susediaca s Poľskom, Nemeckom, Rakúskom a Slovenskom. Česká republika vedie síce isté dialógy ohľadne Benešových dekrétov s Rakúskom a Nemeckom, ale táto otázka nie je veľkou prekážkou v dobrých susedských vzťahoch. Istá eskalácia sa dá očakávať v čase ratifikácie štátov EÚ o vstupe Česka, neočakávame však dramatické problémy.
Ostatné štáty sa pohybujú v mierne nepokojnejších vodách, keďže Poľsko má stále problémy nájsť vhodný postoj k svojim východným susedom- Bielorusku a Ukrajine. RSFR, s ktorou Poľsko susedí prostredníctvo Kaliningradskej enklávy buduje s Poľskom kvalitné vzťahy. Také vzťahy s RSFR sú iste veľmi žiaduce, keďže predstavuje jeden z najväčších európskych trhov s progresívnym rastom. Skutočným problémom teda zostávajú Bielorusko a Ukrajina. Zvlášť Bielorusko s nedostatočným fungovaním demokratických inštitúcií je delikátnou záležitosťou pre poľských diplomatov. Vzťah k Ukrajine je vrelejší, stále však nepredstavuje žiaducu susedskú klímu. Podobne aj Slovensko nedokáže nájsť jednoznačný postoj k tomuto svojmu východnému susedovi.
Maďarsko svoje susedské vzťahy samo ochladilo neprezieravou politikou V. Orbána, ktorý zariadil prijatie tzv. krajanského zákona zvýhodňujúceho maďarské menšiny na území jeho susedov. Pnutie je predovšetkým vo vzťahoch k Rumunsku a Slovensku, kde žijú najpočetnejšie maďarské menšiny. V súčasnosti sa rokuje o kompromisnej podobe tohto zákona. Dá sa očakávať nájdenie konsenzu a opätovné zlepšenie vzťahov. Maďarsko má interesantnú polohu- hraničí až so štyrmi balkánskymi štátmi. Balkán je tradične miestom eskalácie európskeho napätia a Maďarsko, ak v budúcnosti dôjde ku konfliktu, môže očakávať zložitú diplomatickú situáciu. Juhoslávia, Chorvátsko a predovšetkým Slovinsko sa javia ako štáty bezpečné a demokratické, ale priestor, v ktorom sa nachádzajú (premiešanie etník) môže kedykoľvek vyústiť do problematickej situácie. Z tohto hľadiska by pre Maďarsko bol prínosom hlavne vstup Slovinska a Rumunska do NATO, čo by prispelo k bezpečnosti Balkánu.

4. Integrácia v stredoeurópskom priestore

Ako už sme v úvode naznačili integračné a globalizačné procesy sa nedotýkajú len stredoeurópskeho priestoru, ale sú celosvetové. Stredoeurópske štáty sa vydali cestou, nie pasívnou, ale rozhodli sa pristupovať k integrácii aktívne a to veľmi ústretovými krokmi. Predovšetkým vychádzajú z nám záhadnej premisy, že Západ ako taký, predstavuje mierové a pokrokové hnutie.