Preto sa NATO alias priateľ nepriateľa, stáva terčom, predovšetkým teroristických, útokov. Pre členské štáty NATO nie je táto otázka aktuálna, keďže o vystúpení z tejto organizácie sa nikdy nehovorilo, neexistujú na takýto úkon mechanizmy a akýkoľvek zámer vzdať sa členstva by bol iste mimoriadne interesantným svetovým precedensom. Táto otázka je aktuálna pre žiadateľov o vstup
Hlavným faktorom rozhodovanaia sa o vstupe je celkom legitímne, či vstup do NATO predstavuje prínos alebo naopak. Stredná Európa totiž prežíva obdobie mimoriadne bezpečné, bezproblémové. Akákoľvek hrozba ozbrojeného konfliktu medzi RSFR a NATO je len fiktívna. Je to paradoxne práve unipolárny svet, ktorý zabezpečil takúto klímu. Stredoeurópska oblasť ako geopoliticky bezvýznamná má potenciál stať sa bezpečnou s minimálnymi výdavkami na zbrojenie. Akýkoľvek významný útok, ktorý si vieme predstaviť, by pochopiteľne smeroval do oblasti geopoliticky významnejšej a prístupnejšej. Minimálne Slovensku a Česku je táto charakteristika vlastná. Navyše majú susedov, ktorých možno označiť za dôveryhodných, čo sa týka otázky agresie. Tí sa takto vlastne stali satelitmi týchto dvoch malých republík, keďže potenciálny agresor by sa najprv musel predrať cez ich územia.
Zánikom mocenskej rovnováhy v priebehu deväťdesiatych rokov, nastala éra nadvlády Spojených štátov. To pochopiteľne umožnilo USA presadzovať svoje záujmy oveľa razantnejšie. Útok na Juhosláviu či Irak by v ére studenej vojny bol len ťažko predstaviteľný. Spojené štáty sú takmer neustále vo vojne a neukazuje sa ich presvedčenie v blízkej budúcnosti s takýmto statusom skoncovať. Jednoducho pokušenie je príliš veľké. S narušením rovnováhy dostalo nový rozmer aj NATO; tento sa pokúsili jej predstavitelia formulovať v novej stratégii z roku 1999. Táto legitimizuje aj neobranné akcie NATO bez mandátu Rady bezpečnosti OSN a teda mimo rámec platného medzinárodného práva. V článku 29 sa uvádza, že NATO má byť pripravené i na predchádzanie konfliktom, čo sa zrejme prejyví v blízkej budúcnosti pri útoku na Irak. Zmienená stratégia často operuje termínom „euroatlantický“ bez jeho riadnej definície. V tomto priestore má NATO formovať bezpečnostné prostredie a posilniť mier a stabilitu. Za eurotlantický priestor sa celkom zjavne považuje oblasť Perzského zálivu a čoskoro sa definícia rozšíri aj na oblasť Žltého mora.