Práve takáto neochota jasne pomenúvať veci a okolnosti v kombinácii s ochotou zasahovať do záležitostí suverénnych štátov, navyše bez mandátu OSN, najviac spochybňuje kladnú úlohu NATO v demokratickom svete, pretože všetky členské štáty (i tie pasívne) nesú svoj diel zodpovednosti za takéto kroky v očiach tretích krajín.
Na základe týchto faktov a domnienok sa nazdávame, že vstup Slovenska do NATO v súčasnosti nie je prínosom pre jeho bezpečnosť a teda nie je vhodným riešením bezpečnostnej otázky.
Situácia ostatných štátov je iná. Keďže už sú členmi NATO, sú nositeľmi jeho doktríny. Sú síce spojencami predovšetkým symbolickými (česká protichemická jednotka zrejme nie je jediná svojho druhu a kvalít v aliancii), ale verbálne akcie NATO vždy podporili a svoju podporu vyjadrujú aj do budúcnosti. Najviac svoju podporu vyjadruje Maďarsko, ktoré je ochotné vysielať svoje sily aj do odľahlých končín a má j podporu verejnosti. Členstvo Poľska je vyložene pasívne, azda preto, že pre alinciu je zďaleka najdôležitejším spojencom (spomedzi štátov V4), už len pre svoju polohu a nežiada sa mu svoje pozície zlepšovať vojenským prispením aliančným akciám.

4.2 EÚ a stredná Európa

Integrácia v rámci EÚ predstavuje celkom iný rozmer spolupráce ako čelnstvo v NATO. Nemožno ich identifikovať, ako sa to často nesprávne deje alebo analogizovať.
EÚ ako hospodárska dohoda má slúžiť na ochranu trhov čelenských štátov pred tlakmi svetových megaspoločností, pred ktorým sa nedokážu brániť. Jej úlohou je aj minimalizovať réžiu štátov na svoju existenciu (schengenská zóna voľného obchodu, EMÚ). Ako problém sa nám však javí práve znižovanie réžie, ktoré vedie k unifikácii štátov. Táto unifikácia môže viesť k redukovaniu tradičných európskych rozdielností.
Výhody členstva v EÚ sú bezpochyby nezanedbateľné, nie náhodou sa mnoho európskych štátov stalo žiadateľmi o vstup. Po slovách o prínose nových štátov so EÚ, však vždy prídu na rad skutočné rokovania s EÚ. Rovnako ako zákon zachovania energie platí totiž aj zákon zachovania peňazí. Ak vstup do EÚ má zabezpečiť rýchly rast životnej úrovne, je zjavné, že niekto ten rast bude musieť financovať. Preto EÚ zaviedla mnohé opatrenia voči potenciálnym novým členom. Vzhľadom na to, že EÚ súhlasí s prijatím nových členov už v máji 2004, nebude to s tým rastom životnej úrovne až také hrozivé. Jasným dôkazom sú štvrtinové dotácie poľnohospodárom, obmedzený pohyb pracovných síl a podobne. Obmedzený pohyb pracovných síl však je veľmi príťažlivo definovaný. EÚ v žiadnom prípade nebude zatvárať dvere vysokoškolákom, ktorým vzdelanie a doterajší život financovali nečlenské štáty. Manuálne pracujúci nebudú v schengenskom priestore vítaní, keďže pracovať môžu aj v detašovaných závodoch v strednej Európe a za pätinové mzdy.
Pochopiteľne nechceme EÚ krivdiť, ich predvstupná pomoc žiadateľom iste nie je zanedbateľná. Všetci však vieme, že akýkoľvek investor investuje pre budúci zisk. Ak nie, je to hlupák. Nuž, nemyslíme si že EÚ vedú hlupáci.