1. Úvod

Neskromným cieľom našej práce je poodhaliť geopolitické ciele a záujmy ako aj používané prostriedky reformných stredoeurópskych štátov (Česko, Poľsko, Maďarsko, Slovensko- teda štáty V4), predovšetkým potom Slovenskej a Českej republiky. Pokúsili sme sa nájsť všeobecné rysy zahraničnej politiky týhto štátov v prirodzenom, do značnej miery integrovanom stredoeurópskom priestore.
Témou dňa je globalizácia a integrácia, teda z tohto pohľadu sme pristupovali k našej práci. Na význame strácajú národné štáty (dúfajme že nie národy samotné), do popredia vystupujú zoskupenia a interštátne regióny. Tieto procesy sú nezadržateľné, do akej miery však je prijateľný či želateľný ich efekt, to je otázka na hlbokú štúdiu, kde si nevystačíme len so stredoeurópskym rozmerom táchto javov. Nie je preto ani našou ambíciou, hĺbkovo tieto javy skúmať a hľadať ich dopady z globálneho javiska. 2.Hlavné geopolitické ciele stredoeurópskych štátov

Bez výnimky sú všetky sú čelnymi severoatlantickej aliancie, príp. očakávajú vstup do tejto vojenskej organizácie v blízkom čase. Zámerne zdôrazňujem, že je to organizácie vojenská, nie klub „demokratických“, „vyspelých“, alebo jednoducho krajín vyznávajúcich „spoločné hodnoty“ ako sa zvykne podsúvať v médiách. Samozrejme to neznamená, že je klubom nedomokratických militantne naladených štátov, ale považujeme za dôležité zdôrazniť práve takéty chybné hodnotenie aliancie v miestnych médiách. Z toho jednoznačne rezultuje veľmi podobné zameranie zahraničnej politiky voči tretím štátom. Podobne je to s členstvom v Európskej únii, keďže všetky štyri štáty očakávajú formálne ukončenie integrácie v máji 2004 nadobudnutím členstva v tejto organizácii.
Budovanie blízkej spolupráce je jasne viditeľné v členstve týchto štátov vo V4 a v neposlednom rade taktiež v stredoeurópskom združení voľného obchodu (CEFTA- Central Europe Free Trade Association). Spoločným členstvom v CEFTA si tieto štáty vytvorili akúsi druhú ligu Európskej Únie, čo sa aj zrejme darí, keďže o CEFTU je stále záujem zo strany balkánskych štátov. Zoskupenie V4 potom celkom zjavne sleduje hľadanie spoločného postupu vrámci medzinárodných rokovaní, ktoré má za úlohu vzájomne zlepšiť pozície týchto slabých štátov pri konfrontácii s nými, silnejšími.
Jednoznačné zameranie na „proeurópsku politiku“ je dané dlhoročnou izoláciu reformných štátov, z ktorej pramení túžba po integrácii u nemalej časti obyvateľstva.