Mexickú plošinu lemujú pásma Sierra Madre Occidental( 3150 m n. m. ) a Sierra Madre Oriental ( 3664 m n. m. ), ktoré na juhu spája pásmo vulkanických kordiller so sopkami: Citlaltépetl ( 5700 m n. m. ), Popocatétepl ( 5452 m n. m. ), Volcán Izaccihuatl ( 5286 m n. m. ), Nevado de Toluca (4558 m n. m. ) a i. Je to oblasť častých zemetrasení a sopečnej činnosti. Juhovýchodnú časť Mexika od vulkanických Kordiller oddeľuje Balaská depresia; sú tu nižšie pásma vrchov: Sierra Madre del Sur a na východe od Tehuantepeckej šije Sierra Madre de Chiapas s plošinou Chiapas. Na Kalifornskom polostrove sú pásma Kryhových vysočín. Nížiny zaberajú asi 20% povrchu Mexika, najmä na východnom pobreží a na Yucatáne.
2.2 Mexická plošina
Rozľahlá stredohorská plošina v Mexiku uzavretá medzi vysočinami Sierra Madre Occidental na západe, Sierra Madre Oriental na východe a Sierra Madre del Sur na juhu. Skladá sa z dvoch častí. Mesa del Norte je vybudovaná z usadených hornín, nevysoké pásma vrchov ju členia na mnohé kotliny a rozľahlé bolsóny, ich dná ležia vo výške asi 1500 m. Mesa Central je 1600 – 2000 m vysoká lávová plošina s niekoľkými rozľahlými kotlinami, v ktorých žije väčšina obyvateľov Mexika. Podnebie prevažne tropické, kontinentálne, suché, najmä v kotlinách.
Ložiská rúd striebra, medi, olova, zinku a železa.
2.3 Mexický záliv
Západná časť Atlantického oceánu medzi Severnou Amerikou, Kontinrntálnou časťou Strednej Ameriky a Kubou. Floridský prieliv ho spája s Atlantickým oceánom, Yucatánsky prielin s Karibským morom. Dĺžka 1800 km, šírka 1100 km, rozloha asi 1,543 mil. km2, priemerná hĺbka 1512 m. V strede je kotlina hlboká maximálne 4023 m, pobrežné územia sú plytké. Juhozapadná časť sa volá Campečský záliv. Mexický zaliv má najteplejšie vody na svete ( 17 – 28 °C ) s priemernou teplotou vzduchu 20 – 27 °C, čo má veľký klimatický význam. Na juhovýchode Mexického zálivu vzniká Golfský prúd.
2.4 Polostrov Yucatán
Je východným výbežkom Mexika madzi Mexickým zálivom a aribským morom. Je rozdelený na tri štáty : Yucatán, Campeche a Qintana Roo. Centrom celého polostrova je “ biele mesto ” Mérida. Na juhu vedú hranice s Guatemalou a Belize. Plochá krajina so yväčša nížinatým povrchom s dusnou tropickou klímou a bohatým zalesnením hustými tropickými pralesmi bola až do vybudovania cestného a železničného spojenia v 60-tych rokoch prakticky oddelená od zbytku štátu. Pobrežie na severe lagúnové, na východe obkľúčené koralovými útesmi; v strede sú krasové javy. Rozloha polostrova je 150 tis. km štvorcových.