Úvod
Mexická kultúra, v ktorej sa čiastočne nesúrode spája tradícia s modernosťou, má časť koreňov v dávnej mayskej a aztéckej civilizácii a druhú časť v troch storočiach španielskeho koloniálneho vplyvu. Keď zem získala začiatkom 19. storočia nezavislosť, neboli jej bohatstvo ani pôda rovnomerne rozdelené. To viedlo k revolúcii v roku 1910. Po nej nasledovali rozsiahle pozemkové reformy, ale do očí bijúca nerovnost, pokial ide o príjmy a majetok obyvateľstva, zostávajú celonárodným problémom dodnes.
Mexiko je zemou kontrastov, v ktorej najdeme zasnežené vrcholky hôr, vysoko položenú náhornú plošinu tropické dažďové lesy.
1.Všeobecná charekteristika
1.1 Administratívne členenie
Úradný názov : Estados Unidos Mexicanos – Spojené štáty mexické. Administratívne sa člení na 31 štátov, 5 regiónov a federálny dištrikt hlavného mesta. Politický systém : federálna republika. Hlacné mesto Ciudad de Méxiko ( 11 000 000 obyvateľov ) Úradným jazykom je španielčina. Počet obyvateľov je 97 362 000.
1.2 Poloha
Mexiko leží zväčša na území Severnej ameriky medzi Mexickým zálivom a Kribským morom na východe a Tichým oceánom na západe. Patria k nemu polostrovy Kalifornský a Yucatán, ostrovy Tiburón, Angel de la Guarda, Cedros a Las Tres Marías ( pri západnom pobreží ), Cozumel ( pri pobreží Yucatánu ) a Revillagigedo ( v Tichom oceáne ). 1.3 Rozloha a hranice
Mexiko leží v najjužnejšej časti severoamerického kontinentu. Na severe hraničí so Spojenými Štátmi Americkými. Ich spoločnú hranicu tvorí na viac ako 1200 km rieka Rio Bravo del Norte ( Rio Grande ). Smerom na juh sa územi stále viac zužuje až k nízkej a úzkej Tehuantepeckej šiji, Ktorá je geografickou hranicou Severnej Ameriky a kde sú Atlantický a Tichý oceán od seba vzdialené len 216 km. Mexiko prekračuje teoretické hranice kontinentu a pokračuje až k hraniciam s Guatemalou a Belize a na vápencovú plošinu Yucatánskeho plostrova, ktorý zároveň oddeľuje Mexivký záliv od Karibského mora ( obr.1 ) Mexiko má rozlohu 1 927 547 km štvorcových.
2.Príroda
2.1 Reliéf
Pobržie je zväčša málo členité ( nevhodné na prístavy ), miestami sú lagúny a pozdĺž východného pobrežia Yucatánu koralové útesy. Mexiko je typickým územím náhorných plošín a vysočín. Zaberá južnú časť Kordiller. Vo vnútrozemí sa rozkladá Mexická plošina, ktorá sa postupne zvažuje na juh. Patria k nej plošiny ( vysoké 1500 – 2000 m n. m. ) s bezodtokovými panvami, kt majú polopúšťový a na severe púšťový charakter( Bolsón de Mapimí ).

Mexickú plošinu lemujú pásma Sierra Madre Occidental( 3150 m n. m. ) a Sierra Madre Oriental ( 3664 m n. m. ), ktoré na juhu spája pásmo vulkanických kordiller so sopkami: Citlaltépetl ( 5700 m n. m. ), Popocatétepl ( 5452 m n. m. ), Volcán Izaccihuatl ( 5286 m n. m. ), Nevado de Toluca (4558 m n. m. ) a i. Je to oblasť častých zemetrasení a sopečnej činnosti. Juhovýchodnú časť Mexika od vulkanických Kordiller oddeľuje Balaská depresia; sú tu nižšie pásma vrchov: Sierra Madre del Sur a na východe od Tehuantepeckej šije Sierra Madre de Chiapas s plošinou Chiapas. Na Kalifornskom polostrove sú pásma Kryhových vysočín. Nížiny zaberajú asi 20% povrchu Mexika, najmä na východnom pobreží a na Yucatáne.
2.2 Mexická plošina
Rozľahlá stredohorská plošina v Mexiku uzavretá medzi vysočinami Sierra Madre Occidental na západe, Sierra Madre Oriental na východe a Sierra Madre del Sur na juhu. Skladá sa z dvoch častí. Mesa del Norte je vybudovaná z usadených hornín, nevysoké pásma vrchov ju členia na mnohé kotliny a rozľahlé bolsóny, ich dná ležia vo výške asi 1500 m. Mesa Central je 1600 – 2000 m vysoká lávová plošina s niekoľkými rozľahlými kotlinami, v ktorých žije väčšina obyvateľov Mexika. Podnebie prevažne tropické, kontinentálne, suché, najmä v kotlinách.
Ložiská rúd striebra, medi, olova, zinku a železa.
2.3 Mexický záliv
Západná časť Atlantického oceánu medzi Severnou Amerikou, Kontinrntálnou časťou Strednej Ameriky a Kubou. Floridský prieliv ho spája s Atlantickým oceánom, Yucatánsky prielin s Karibským morom. Dĺžka 1800 km, šírka 1100 km, rozloha asi 1,543 mil. km2, priemerná hĺbka 1512 m. V strede je kotlina hlboká maximálne 4023 m, pobrežné územia sú plytké. Juhozapadná časť sa volá Campečský záliv. Mexický zaliv má najteplejšie vody na svete ( 17 – 28 °C ) s priemernou teplotou vzduchu 20 – 27 °C, čo má veľký klimatický význam. Na juhovýchode Mexického zálivu vzniká Golfský prúd.
2.4 Polostrov Yucatán
Je východným výbežkom Mexika madzi Mexickým zálivom a aribským morom. Je rozdelený na tri štáty : Yucatán, Campeche a Qintana Roo. Centrom celého polostrova je “ biele mesto ” Mérida. Na juhu vedú hranice s Guatemalou a Belize. Plochá krajina so yväčša nížinatým povrchom s dusnou tropickou klímou a bohatým zalesnením hustými tropickými pralesmi bola až do vybudovania cestného a železničného spojenia v 60-tych rokoch prakticky oddelená od zbytku štátu. Pobrežie na severe lagúnové, na východe obkľúčené koralovými útesmi; v strede sú krasové javy. Rozloha polostrova je 150 tis. km štvorcových.

Nachádzajú sa tu mnohé stopy kultúry mayov ( ruiny miest, pyramídy, svätyne ). 2.5 Podnebie
Sever zeme je teplejší s nižším množstvom zrážok ( 500 – 600 mm), s púštnymi oblasťami bez zrážok. Podnebie sa diferencuje aj podľa výšky : na plošinách prevláda suché tropické podnebie ( 200 – 500 mm zrážok ročne ), iba na juhovýchode je vlhké tropické podnebie ( max. 400 mm zrážok/rok ). Rozlišujú sa 4 klimatické pásma : horúce a vlhké ( tierra caliente ) do 800 m n. m., mierne ( tierra templada ) 900 – 1700 m n. m., chladné ( tierra fría ) 1700 – 4500 m n. m., mrazivé ( tierra helada) na najvyšších štítoch s teplotami pod –10°C. Priemerná zimna teplota sa pohybuje okolo 16 °C, v lete okolo 28 °C. Juh Mexika má zimné teploty okolo 12 °C a letné 20 °C. Priemerný úhrn zrážok je asi 700 – 800 mm ročne. Najviac zrážok ( 1500 mm ) spadne v pobrežnej nížine a v južnom štáte Chiapas. Doporučovaným mesiacom na návštevu zeme je september, kedy je najmenej zrážok a teploty sú mierne. Najviac prší v lete.
2.6 Vodstvo
Rieky sú zväčša krátke a nesplavné. V Sierra Madre Occidental tečú hlbokými dolinami ( hĺbka aj 1500 m ). Hlavné rieky : Rio Grande del Norte na hranici so Spojenými Štátmi, Rio Grande de Santiago, Balsas, Pánuco, Usumacinta, Yuqui.
2.6.1 Rio Grande del Norte
Jej stredný a dolný tok tvorí hranicu medzi USA a Mexikom. Pramení v USA v najvyšších častiach Coloradskej plošiny, smeruje na juh, potom sa stáča na juhovýchod a vlieva sa do Mexického zálivu madzi mestami Brownsville a Matamoros. Jej dĺžka je 2870 km a povodie 580 tisíc km štvorcových. Hlavný prítok Pecos ( dĺžka1605 km ). Splavná iba občas 570 km od ústia. Má veľký zavlažovací a energetický význam.
2.7 Pôdy
Na severe sú prevažne šedozeme a púšťové pôdy, v strede a na juhu červené a žlté pôdy saván a lesné subtropické a tropické pôdy.
2.8 Rastlinstvo
Na plošinách dominuje púšťové a polopúšťové rastlinstvo, napr. agávy a drevnaté kaktusy. Lesy zaberajú asi 17 % povrchu, na svahoch vrchov sú ihličnaté lesy, na juhovýchode tropické pralesy so vzácnymi druhmi stromov ( mahagón, železné drevo). Na západe a severe je krovinaté rastlinstvo chaparral.
3. Obyvateľstvo a sídla
3.1 Obyvateľstvo
Mexiko možno charakterizovať ako “ starú zem mladých ľudí “, pretože 37% obyvateľov je mladších ako 14 rokov. Počas celého 20. storočia sa v Zemi udržuje vysoká pôrodnosť a počet obyvateľov rastie o 1,7% ročne.

Hlavnou príčinou tohto rastu je rýchly hospodársky rozvoj a v druhej polovici storočia relatívny mier.
Objavenie veľkých ložísk ropy, rozvíjajúci sa priemysel a nedostatok pôdy viedli k veľkému presunu obyvateľov vidieka do miest. V mestských aglomeráciách žije takmer 73% obyvateľov Mexika. Väčšina Mexičanov vymenila vidiecku chudobu za mastskú, ale aj cez nízke príjmy a zlé bývanie sú na tom v mnohých smeroch lepšie. Vo väčšine domov je zavedená elektrina, deti chodia do školy, v mestách je lepšia sociálna a zdravotnícka starostlivosť. Gramotnosť obyvateľstva je 90,1%.
3.2 Sídla
3.2.1 Ciudad de México
Aglomerácia s 15,6 miliónmi obyvateľov je 6. najväčšie mesto na svete. Hlavné mesto v centre Mexika, obchodné a hospodárske stredisko štátu, veľká dopravná križovatka, sídlo viac ako 30 000 priemyselných podnikov. Výroba strojov a dopravných prostriedkov, chemický priemysel, rozvoj elektroniky. Je to samostatný federálny dištrikt.
3.2.2 Guadalajara
Aglomerácia s 3,15 miliónmi obyvateľov. Hlavné mesto vnútrozemského štátu Jalisco, neďaleko jazera Chapala, v hornatom kraji s priaznivou klímou. Druhe najväčšie mesto Mexika, expandujúce v posledných rokoch, kedy podporované presúvaním výroby z hlavného mesta do provincíí.
3.2.3 Monterrey
Aglomerácia s 2,79 mil. obyvateľov. Hlavné mesto východného vnútrozemského štátu Nuevo Leon, na rieke Santa Catarina, s horou Cerro de la Silla. Najväčšie národné priemyselné stredisko s veľkými železiarňami a oceliarňami.
4. Hospodárstvo
Mena: mexické peso – mex $ ( obr. č. 11 ) = 100 centavos. V r. 1996 bola zrušená predchádzajúca mena – Nuevo peso. Orientačný kurz: 1 USD...........9,8 mex. $
Priemerná ročná inflácia : 39,9% ( 1985-94 ); 52% ( 1995 ); v roku 1996- 28%
HDP ( v mil. USD ) 393 508
HDP na 1 obyv.( v USD ) 4080
4.1 Poľnohospodárstvo
Poľnohospodárstvo spolu s lesníctvom zamestnáva asi 54% aktívneho obyvatľstva. Aj po pozemkovej reforme ( 1917 ) sú veľké poľnohospodárske majetky v rukách veľkostatkárov ( asi 55% ), často sa pôda nemajetným peónom. Rozšírené ja aj spoločné hospodárenie ( ejidos, zaberajú vyše 30% poľnohospodárskej pôdy, z toho asi 50% ornej pôdy ) a veľké vysokoproduktívne farmy. Celková úroveň poľnohospodárstva ja malá. Orná pôda zaberá asi 12% rozlohy krajiny ( z toho ¼ sa umelo zavlažuje ), lúky a pasienky 40% rozlohy. Základné potrvinové plodiny sa pestujú asi na 70% ornej pôdy : kukurica ( 50% ornej pôdy; výnosmi 4. miesto na svete ) a fazuľa; obidve sú obľúbené v celom Mexiku, najmä v husto obývaných centrálnych oblastiach. Pestuje sa aj pšenica ( na severe a v strede ), ryža ( na juhovýchode ), jačmeň, sorgo, rajčiaky a paprika ( 70 – 90 tis. ton ročne, 1.

na svete ). Z priemyselných rastlín pestujú na severe bavlník ( bavlna ja hlavným článkom exportu, jej produkciou je Mexiko 5. na svete ), na Yucatáne henequén ( vláknitá agáva, asi 80% svetovej produkcie ) a na juhu cukrovú trstinu, kávovník, kakaovník, olivovník, sezam, podzemnicu olejnú. Rozvinuté je sadovníctvo, pestujú sa pomarančovníky banány, ananásy a vinič. Extenzívny chov zvierat poskytuje 1/3 hodnoty poľnohospodárskej produkcie; na severe sa chová dobytok a ovce, v strede dobytok, ovce, kozy a väčšina ošípaných. Lesníctvo poskytuje vyše 5 mil. m3 dreva ( dub, mahagón ) a najväčšie množstvo chicle na svete. Menší význam má lov rýb ( ročne vyše 250 tis. ton)
4.2 Priemysel
Priemysel produkuje vyše 35% národného dôchodku. Významný je štátny sektor ( naftový, energetický, hutnícky a chemický priemysel ). V ostatnom vzrástli investície zahraničného kapitálu, najmä USA. Ťažký primysel sa rozvíja až od 2. svetovej vojny, začiatky ľahkého primyslu siahajú do polovice 19. stor. Tempo rozvoja priemyselnej produkcie patrí k najvyšším v kapitalistických štátoch. Energetika sa rozvíja veľmi rýchlo, pričom vzrastá podiel vodnej enrgie. V spracovateľskom priemysle, ktorý sa sústreďuje na juh Mexickej plošiny, prevládajú malé podniky. Strediská : Mexiko, Guadalajara, León, San luis, Potosí, Querétaro a Puebla. Ťažký primysel sa rozvinul najmä na severovýchode v Monterrey, Monclove ( železné huty ), Torreóne, Chihuahue, veľkým strediskom je aj Mexicali ( na SZ ). Najlepie rozvinuté je hutníctvo železa a neželezných kovov, chemický ( petrochémia, výroba kyseliny sírovej, hnojív, umelých vláken ), strojársky ( vagóny, automobily, traktory ), elektrotechnický, cementársky, textilný ( spracovanie bavlny i henequénu ), ptravinársky drvársky a papiernický priemysel. Rozšírené sú i remslá, najmä umelecké.
4.3 Ťažba
Veľký význam má baníctvo, najmä ťažba ropy a zemného plynu ( Mexický záliv ), železnej rudy a ušľachtilých kovov: vanádia, mangánu, volfrámu, molybdénu, titánu, antimónu ( asi 11% svetovej produkcie) a kobaltu, farebných kovov ( olovo asi 7,5%, zinok asi 5,7%, meď, cín a ortuť ), striebra ( asi 20% ), zlata, arzénu uránovej rudy, grafitu ( asi 5% ), síry a i. Nerastné ložiská sú najmä vo východnej časti vysočiny Sierra Madre Occidenatal a na Mexickej plošine.
4.4 Zahraničný obchod
4.4.1 Export
Objem vývozu je 80 mld. USD ( 1995 ). Mexiko je svetový exportér ropy ( 8. miesto ), v cetkovom vývoze zaujíma 20. miesto.

Zloženie exportu: 84% hotové výrobky ( z toho27 % elektrotechnika a elektronika, 17% automobily a súčiastky, 5% chemické produkty ), 11% ropa, 5% poľnohospodárske a lesnícke produkty. Významný obchodný partneri sú : USA 85%, Kanada 2%, Japonsko 2%, Španielsko 1%, Nemecko 1%.
4.4.2 Import
Objem dovozu predstavuje 73 mld. USD (1995). Zloženie dovozu: 16% sroje a zariadenia, 14% automonily a súčiastky, 8% chemické výrobky, 5% umelé hmoty, 5% železo a oceľ, 4% papierenské a tlačiarenské výrobky. Významný obchodný partneri : USA 70%, Japonsko 5%, Nemecko 4%, Španielsko 2%, Francúzsko 2%.
4.5 Doprava
V mexiku je vybudovaných asi 23,5 tis. km železníc, asi 45 tis. km udržiavaných ciest ( v tom je aj 3480 km panamerickej autostrády ). Menšia obchodná námorna flotila ( vyše 450 tis. BRT ); hlavné námorné prístavy: Tampico, Veracruz, Salina Cruz, Mazatlán, Guaymas. Veľký význam má letecká doprava. Hlavné medzinárodné letiská sú Mexiko, Guadalajara, Monterrey. Rýchlo sa rozvíja cestovný ruch. 4.6 Turistický ruch
Nachádzajú sa tumnohé pamiatky indiánskej kultúry a umenia ( obr. 6 ).
V roku 2002 krajinu navštívilo 16,44 miliónov cudzincov. V počte návštevníkov je Mexiko na 10. mieste na svete.
4.7 Zdravotníctvo a sociálna starostlivosť
Zdravotnícky a sociálny systém je zaisťovaný a financovaný štátom, aby bola zaistená všeobecná dostupnosť. Vo veľkých aglomeráciách je zdravotníctvo na dobrej úrovni, odľahlé ( hlavne indiánske ) oblasti sú stále postihované výskytom niektorých infekčných a výrusových chorôb ( napr. malária ). Prakticky všetci zahraničný návštevníci Mexika sú postihnutý krátkodobou hnačkou nazvanou “ Montezumova pomsta “ alebo “ turista”, kým sa adaptujú na miestnu stravu.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk