I. HISTÓRIA MESTA

Mesto Zvolen ležiace na strednom Slovensku sa rozprestiera vo Zvolenskej kotline. Čo sa týka minulosti jedná sa o 3. najstaršie mesto našej vlasti. Tento rok si pripomíname 760. výročie znovu udelenia mestských práv Belom IV. Dejiny sa však začali písať oveľa skôr.

Stopy po osídlení siahajú až do staršej doby kamennej. Viaceré nálezy a vykopávky pri riekach Slatina a Hron svedčia o intenzívnom osídľovaní v mladšej dobe kamennej, dobe bronzovej, laténskej, rímskej, v období sťahovania národov, či počas Veľkej Moravy. Významnými náleziskami sú lokality Pod Dráhami - Haputka , Podborová, Veľká stráž, Tepličky a Hrádok pri Lieskovci. Významné sú aj nálezy zo Sliača potvrdzujúce prítomnosť Slovanov na tomto území už v 7. storočí. Prechádzala tadiaľto aj významná cesta Via Magna.

Už od začiatku Uhorska bol Zvolen významným sídlom. Ako osada existoval pred Tatárskym vpádom v roku 1241. Bol postavený Horný a Dolný hrad – dnes Pustý hrad a pod ním vznikla osada Zvolen. Tatári územie úplne spustošili, no Belo IV. sa pričinil o obnovu rozvoj nášho mesta. V decembri 1243 obnovil výsady. Obyvateľom bola zaručená slobodná voľba richtára, farára, odvolanie sa proti rozsudku priamo u kráľa. Zároveň boli oslobodení od mýta a mohli ťažiť kameň a drevo. Zvolen priamo podliehal panovníkovi. Veľmi významný bol starý hrad, kde bolo sídlo zvolenskej veľžupy, do ktorej patrilo Pohronie, Liptov, Turiec a Orava. Ľudovít I. dal v roku 1382 postaviť nový zámok v gotickej podobe. Počas stredoveku sa tu dosť často zdržiavali panovníci, napr. Matej s manželkou Beatrix. V 15. storočí sa na zámku bol častým hosťom J. Jiskra z Brandýsa. Pre jeho historickú, umeleckú a architektonickú hodnotu bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. Po rekonštrukcii v roku 1969 bola doň premiestnená expozícia Slovenskej národnej galérie.V tomto priaznivom období vznikol aj celý rad honosných stavieb v gotickom slohu. Takou pýchou je kostol sv. Alžbety. Zachovali sa gotické nástenné maľby.Zvolen zohral významnú rolu aj v období protitureckých bojov. Bránil vstupu Turkov do územia stredoslovenských banských miest. Viaceré obce v okolí boli vypálené. Zlé spomienky zanechali aj vodcovia protihabsburských povstaní, najmä vojská F. Rákociho mesto takmer uplne vypálili. K zažehnaniu dôsledkov vojenských udalostí 16. – 18. storočia prispela usilovnosť obyvateľov a osvietenskí panovníci. Nastalo obdobie rozkvetu najmä remeselnej výroby a poľnohospodárstva.