Najkrajší a najnavštevovanejší národný park je Wilsons Promontory, ktorý sa rozkladá na juhovýchodnom pobreží, medzi Sydney a Melbourne. Pozoruhodné sú i ďalšie napr. Kakadu, Croajingolong, Gippsland, Coorong, Myall Lakes, Ku-ring-gai, Chase, Kitchega, Uluru.
Vďaka miestnym ochrancom prírody má najmenej poškodené prostredie Tasmánia.
Austrália leží v troch podnebných pásmach, v rovníkovom s variáciou tropického vlhkého podnebia na Yorskom polostrove, v tropickom suchom a v subtropickom pásme (juhozápad, juhovýchod Austrálie a Tasmánia). V pásme veľmi vlhkého tropického podnebia sú ročné zrážky asi 2000 mm (York). Na ostatnom území Austrálie sú výrazné suché ročné obdobia, v púšťovom vnútrozemí vládne veľmi suché podnebie. V zime, 2 až 3 mesiace, pokrýva sneh iba najvyššie vrcholky Austrálskych Alp a pohoria Tasmánie. Na ostatnom území je sneh neznámy. Najteplejšie mesiace sú január a február. Severné a severovýchodné pobrežie má vlhkú monzúnovú klímu. Na severozápadnom a východnom pobreží sa občas vyskytujú záplavy a tajfúny. Vnútrozemie je typicky púšťové. Pobrežie má mierne podnebie s dažďami.
Pôvodné lesy sa vyskytujú najmä na severnom a východnom pobreží Austrálie a pozdĺž vnútrozemských tokov. Charakteristické stromy sú eukalypty a akácie. V pásme tropického vlhkého podnebia dominujú vlhké rovníkové pralesy. Otvorené pralesy sú rozšírené hlavne vo Východnej Austrálii, na menších plochách aj na severe krajiny a v juhozápadných častiach Západnej Austrálie. Najrozšírenejšie sú eukalypty, po nich akácie a cyprusovité pínie.
Zalesnené územia - sú podstatne rozšírené z otvorených lesov v regiónoch s nižšími zrážkami, ale ich relatívne rozšírenie ovplyvňujú pôdne faktory.
Vnútrozemie zaberajú piesočnaté púšte, takmer bez rastlinstva. Pre polopúšte sú charakteristické halofyty a scrub (pichľavé kroviská zo zakrpatených akácií, eukalyptov a pod.). Známa je ostrá tráva. Živočíšstvo:
Fauna je väčšinou endemická. Na prvý pohľad zabudnuté, nehostinné púšte pôsobia neprívetivo len na súčasného človeka. Kedysi boli oblasťou, kde sa neobmedzene vyvíjali živočíšne druhy, ktoré nemali prirodzených nepriateľov, a ktoré nenájdeme nikde inde, okrem malého výskytu v Južnej Amerike, s ktorou Austrália v minulosti tvorila veľký kontinent. Väčšina pôvodných cicavcov (119 druhov) sú vačkovci - klokan, koala, vombat, vačica, atď. Koala je symbolom Austrálie. Zvláštne sú tiež vtákopysky a ježure, ktoré kladú vajcia a koja mláďatá. Vtáctvo je tiež endemické (520 druhov) - pštros emu, rôzne druhy papagájov a rajok, kazuár, lýrochvost atď.