Slovinsko

Slovinsko Slovinská republika

Rozloha: 20 253 km štvorc. Počet obyvateľov: 2 000 000 (1999)
Hustota zaľudnenia: 99 obyv./km štvorc.

V minulosti bolo Slovinsko súčasťou Rímskej ríše a Rakúsko – Uhorska až do r. 1918, kedy po zániku monarchie vytvorilo s Chorvátskom a Srbskom úniu pod názvom Kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov. V r.1929 vzniká spoločný zväzok pod názvom Juhoslávia. Podľa HDP se jedná o najvyspelejšiu krajinu z bývalého tzv. východného bloku (HDP na obyvateľa je cca 3-x vyššie než má SR a len o štvrtinu je HDP nižšie ako má Grécko. Priemerný rast HDP je 7 % !). Z národnostného pohľadu tu neexistuje početná národnostná menšina a väčšinu obyvateľstva tvoria Slovinci, ktorí prišli na toto územie okolo 6.storočia n.l. a patrili k tzv.južným Slovanom.

Nezávislosť získava osamostatnením od JZR 25.6.1991

Štátne zriadenie: parlamentná demokratická republika
Administratívne usporiadanie: 182 samosprávnych krajov

Prezident: Janez DRNOVŠEK (since 22 December 2002)
Prime Minister: Anton ROP (since 11 December 2002)

Parlament: Štátna snemovňa – 90 členov – 5 ročné volebné obdobie

LDS – Liberálna demokracia Slovinska – 34
SDSS – Sociálno – demokratická strana – 14
ZLSK – Jednotný zoznam sociálnych demokratov – 11
SLS – Slovinská ľudová strana 9


Hlavné mesto: Ljubljana 268 000 obyvateľov
Iné významnejšie sídla: Maribor 105 000 obyv., Celje 42 000 obyv., Kranj 37 000 obyv. Najvyšší bod: Triglav - 2863 m
Najvýznamnejšie rieky: Dráva, Sáva, Mura, Krka, Savinja, Vipava
Úradný jazyk: slovinčina
Mena: slovinský tolar (1 tolar = 100 stotiniek)
Štátny sviatok: 26. jún (Deň samostatnosti)
Rasové a národnostné zloženie: Slovinci (91 %), Chorváti (3 %), Srbi (2 %), iné (4%)
Náboženstvo: rímsko-katolícke (90 %), pravoslávne (2 %), islamské (2 %), evanjelické (1 %)
Urbanizácia: 63,6 %
Priemerná dĺžka života: muži 67 rokov, ženy 75 rokov
Dojčenská úmrtnosť: 6 ‰
Analfabeti: menaj ako 1 %
Nezamestnanosť: 14,8 %
Podiel na tvorbe HDP: poľnohospodárstvo 4%. priemysel 38%, služby 58%
HDP: 9840 USD/obyv. Susediace štáty: Rakúsko 330 km, Chorvátsko 501 km, Taliansko 232 km, Maďarsko 102 km


Poloha a povrch:

Na území štátu, ktorý leží na okraji strednej a JV Európy sa zbiehajú hrebene Álp a Dinárov. Na severe kraľujú typické alpské pohoria (Júlske Alpy, Karavnaky, Pohorje,) s dolinami vymodelovanými vysokohorskými ľadovcami a strmými skalnými stenami.

V západnej a južnej časti štátu sa tiahnu chrbty Dinárov, v ktorých sa nachádza najtypickejšie krasové územie na Zemi (Kras) s rozsiahlymi jaskynnými sústavami, závrtmi a krasovými dolinami. Rovinaté územia sa nachádzajú len vo východnej časti štátu v povodí rieky Mury, v juhovýchodnej časti v povodí Krky a Sávy a v severnej časti Istrijského polostrova. Slovinsko má prístup k Jadranskému moru v oblasti Terstského zálivu, pričom dĺžka pobrežia dosahuje 47 km.

Podnebie je vnútrozemské, závislé od nadmorskej výšky najmä v SZ časti, kde zrážky dosahujú až 2000 mm ročne.

Vodstvo: Dráva, Sáva, Mura, Krka, Savinja, Vipava a jazero Bled - SZ v Juliánskych Alpách

Slovinsko, ktoré získalo samostatnosť v roku 1991 má v pohoriach bohaté ložiská rúd (železné, olovnaté a zinočnaté rudy). Elektrickú energiu produkujú tepelné elektrárne (čierne uhlie) a vodné elektrárne využívajúce veľký energetický potenciál slovinských riek. Najdôležitejšími priemyselnými odvetviami sú hutníctvo farebných kovov, strojárenstvo (dopravné prostriedky, nástroje, domáce spotrebiče) a textilný priemysel. Vďaka rozvinutej technológii a kvalifikovanej pracovnej sile dosahujú exportované výrobky vysokú kvalitu. Vedúcu úlohu v poľnohospodárstve zohráva chov hospodárskych zvierat, najmä hovädzieho dobytka. Na ornej pôde sa pestuje najmä obilie, zemiaky a cukrová repa. Významné je aj lesné hospodárstvo a ťažba dreva, ktoré spracováva nábytkársky priemysel. Nábytok je dôležitým exportným tovarom. Potenciál krajiny v oblasti cestovného ruchu tkvie v príjemných prímorských a vysokohorských strediskách, návštevníkov priťahujú aj krasové javy (jaskyne Postojna a Škocjani).

Táto krajina má viac než polovicu svojej rozlohy pokrytú lesmi a patrí spolu so Švédskom a Fínskom k najviac zalesneným štátom Európy.