Bosna A Hercegovina

Štátne zriadenie: republika
Administratívne usporiadanie: 2 samostatné územné jednotky: Federácia Bosny a Hercegoviny (Federacija Bosne i Hercegovine) 26 076 km2, Srbská republika (Republika Srpska) 25 053 km2
Rozloha: 51 129 km štvorc. Počet obyvateľov: 3 800 000 (1999)
Hustota zaľudnenia: 74 obyv./km štvorc. Hlavné mesto: Sarajevo 526 000 obyvateľov
Iné významnejšie sídla: Banja Luka 143 000 obyv., Tuzla 65 000 obyv., Zenica 64 000 obyv., Mostar 63 000 obyv. Najvyšší bod: Maglić, 2386 m
Najvýznamnejšie rieky: Sáva, Drina, Neretva, Una, Vrbas, Bosna
Úradný jazyk: bosenčina, chorvátčina, srbčina
Mena: konvertibilná marka (1 konvertibilna maraka = 100 pfenigov)
Štátny sviatok: 1.marec (schválenie samostatnosti, 1992)
Rasové a národnostné zloženie: Bosniaci (44 %), Srbi (31 %), Chorváti ( 17%), iné (8 %)
Náboženstvo: islamské (44 %), srbsko-pravoslávne (31 %), rímsko-katolícke (17 %) iné (8 %)
Urbanizácia: 42 %
Priemerná dĺžka života: muži 68 rokov, ženy 73 rokov
Dojčenská úmrtnosť: 17 ‰
Analfabeti: 14,5 %
Nezamestnanosť: 80 % (1995)
HDP: menej ako 785 USD/obyv. Poloha:
Bývalá zväzová republika Juhoslávie. Leží vo vnutrozemí na juhozápade Balkánskeho polostrova. Nezávislosť získal v roku 1992. Susedí s Chorváckom a Srbskom. Je to vnútrozemský štát,s jadranským morom ho spája len úzky, symbolický pás v Neretvianskej zátoke. Väčšiu časť územia tohto štátu zaberajú horské chrbty Dinárov. Nížiny sú len na severe propri rieke Sáve a jej väčších prítokoch a na juhu v údolí Neretvy. Okolo 90 % územia pokrývajú Dináre členené riekami na jednotlivé masívy a pohoria (Grmeči, Klekovača, Kunjevača, Vitorog, Čabulja Bjelašnica, Ozren, Jahoriná, Javor, Maljeviča, Javornik a i.), najvyššie v Sutjesne (Maglic, 2 388 m n. m.). Mnohé krasové útvary. Podnebie a počasie:
Podnebie je mierne, ale veľmi ho ovplyvňuje Jadranské more a pohorie Dináre. Zimy sú prevažne chladné aj so snehovými zrážkami, ale letá sú príjemne horúce a prevažne bez zrážok.

Nár. zloženie:
Pre Bosnu a Hercegovinu je charakteristické rozmanité národnostné a náboženské zloženie (na území štátu sa stretávajú východné a západné kresťanstvo s islamom), čo spôsobovalo a dodne s aj spôsobuje mnohé miestne konflikty.

Hospodárstvo:
Bosna a Hercegovina je síce zaostalá krajina, ale má rozsiahle lesné i nerastné bohatstvo (železná ruda, bauxit, hnedé uhlie, kamenná soľ).

Hlavným priemyselným odvetvím je hutníctvo železa, strojárenstvo (najmä vojenská výroba) a chemický priemysel. Štruktúra priemyslu je jednostranná, zastaralá a málo konkurencieschopná. Veľké tradície má tkanie kobercov, ktoré sa vyvinulo z domáckej výroby. Na báze obrovských lesov sa rozvinul drevospracujúci priemysel. Časť obyvateľov sa zaoberá chovom oviec a pestovaním tabaku.