V praxi treba často určiť výšku určitého predmetu,napr.kostolnej veže,rozhľadne,stožiaru vysielacej stanice,továrenského komína a pod.Zameranie a zistenie výšky závisí od toho:1.či je päta predmetu prístupná,
2.alebo či nieje prístupná.
Najednoduchšia úloha napr.znie: určte výšku tyčového signálu.Pri riešení tejto úlohy môžu nastať prípady,že obidva zvislé uhly sú výškové,alebo obidva hĺbkové,alebo jeden z nich je výškový a druhý hĺbkový.
Postup práce: na bod S sa postavý teodolit,ktorý sa horizontuje a centruje.postupne sa zameria na vrchol B a pätu signálu A a určí sa výškový uhol a hĺbkový uhol .Potom sa odmeria vodorovná vzdialenosť stanovišťa prístroja S od päty tyčového signálu A.
Ak nieje päta k signálu prístupná,nemôže sa priamo odmerať ani vzdialenosť s, ani zvislý uhol na pätu predmetu.
Úloha:treba určiť výšku kostolnej veže.
Predchádzajúci spôsob merania nemožno použiť,lebo zámera na pätu,t.j.priesečník zvislice bodu A s terénom,nieje možná.Preto sa výška veže obvykle určuje od prahu chodu do veže,alebo od kostolného prahu.Kôli kontrole sa určuje výška predmetu zmeraných hodnôt,dvakrát spôsobmi od seba nezávislými.
Postup práce:vo vzdialenosti 50 až 60 metrov od veže sa zvolia stanovištia prístroja S a S,tak isto vzdialené od seba asi 50 metrov.Stanovištia S a S sa zvolia tak,aby sa z nich dali merať vodorovné uhly a a zvislé uhly a .Súčastne musí byť zo stanovíšť vidieť na ten istý bod prienikovej čiary stavby s terénom,napr.na prah vchodu do budovy.Základňu z treba merať na milimetre aspoň dva krát.Na dosiahnutie výsledkov prijateľných pre prax,odporúča sa použiť teodolit s vernierovou diferenciou 30“alebo 0,01 pre vodorovný a zvislý kruh.
Hodnoty sa určia ako čítanie na late postavenej na prahu vchodu,pri urovnanej zámernej priamke do vodorovnej polohy.
Niekedy sa stane,že nieje možné zvoliť základňu z , ako to už bolo opísané.Potom sa zvolí základňa súčastne vo zvislej zámernej rovine,predchádzajúcej osou meraného predmetu.
Postup práce:Na stanovišti S sa centruje osobitne presne horizontuje prístroj a v smere zámernej priamky na bod V sa vytýči stanovište S ,odmeria sa základňa z,ďalekohľad sa urovná do vodorovnej polohy,prečíta sa údaj na late postavenej na stanovišti S.Potom sa odmeria výškový uhol ,prístroj sa prenesie na stanovište S a opäť sa centruje a horizontuje.Nakoniec sa odmeria výška prístroja V , výškový uhol a prečíta sa hodnota pri vodorovnej zámere na late,postavenej na prahu vchodu.
Na spresnenie výsledku sa zvolia dve základne,ktorých vzájomnú polohu možno vhodne kombinovať so vzreteľom na miestne pomery.