Trigonometrické meranie výšok

V praxi treba často určiť výšku určitého predmetu,napr.kostolnej veže,rozhľadne,stožiaru vysielacej stanice,továrenského komína a pod.Zameranie a zistenie výšky závisí od toho:1.či je päta predmetu prístupná,
2.alebo či nieje prístupná.
Najednoduchšia úloha napr.znie: určte výšku tyčového signálu.Pri riešení tejto úlohy môžu nastať prípady,že obidva zvislé uhly sú výškové,alebo obidva hĺbkové,alebo jeden z nich je výškový a druhý hĺbkový.
Postup práce: na bod S sa postavý teodolit,ktorý sa horizontuje a centruje.postupne sa zameria na vrchol B a pätu signálu A a určí sa výškový uhol a hĺbkový uhol .Potom sa odmeria vodorovná vzdialenosť stanovišťa prístroja S od päty tyčového signálu A.
Ak nieje päta k signálu prístupná,nemôže sa priamo odmerať ani vzdialenosť s, ani zvislý uhol na pätu predmetu.
Úloha:treba určiť výšku kostolnej veže.
Predchádzajúci spôsob merania nemožno použiť,lebo zámera na pätu,t.j.priesečník zvislice bodu A s terénom,nieje možná.Preto sa výška veže obvykle určuje od prahu chodu do veže,alebo od kostolného prahu.Kôli kontrole sa určuje výška predmetu zmeraných hodnôt,dvakrát spôsobmi od seba nezávislými.
Postup práce:vo vzdialenosti 50 až 60 metrov od veže sa zvolia stanovištia prístroja S a S,tak isto vzdialené od seba asi 50 metrov.Stanovištia S a S sa zvolia tak,aby sa z nich dali merať vodorovné uhly a a zvislé uhly a .Súčastne musí byť zo stanovíšť vidieť na ten istý bod prienikovej čiary stavby s terénom,napr.na prah vchodu do budovy.Základňu z treba merať na milimetre aspoň dva krát.Na dosiahnutie výsledkov prijateľných pre prax,odporúča sa použiť teodolit s vernierovou diferenciou 30“alebo 0,01 pre vodorovný a zvislý kruh.
Hodnoty sa určia ako čítanie na late postavenej na prahu vchodu,pri urovnanej zámernej priamke do vodorovnej polohy.
Niekedy sa stane,že nieje možné zvoliť základňu z , ako to už bolo opísané.Potom sa zvolí základňa súčastne vo zvislej zámernej rovine,predchádzajúcej osou meraného predmetu.
Postup práce:Na stanovišti S sa centruje osobitne presne horizontuje prístroj a v smere zámernej priamky na bod V sa vytýči stanovište S ,odmeria sa základňa z,ďalekohľad sa urovná do vodorovnej polohy,prečíta sa údaj na late postavenej na stanovišti S.Potom sa odmeria výškový uhol ,prístroj sa prenesie na stanovište S a opäť sa centruje a horizontuje.Nakoniec sa odmeria výška prístroja V , výškový uhol a prečíta sa hodnota pri vodorovnej zámere na late,postavenej na prahu vchodu.
Na spresnenie výsledku sa zvolia dve základne,ktorých vzájomnú polohu možno vhodne kombinovať so vzreteľom na miestne pomery.

Trigonomické určovanie nadmorských výšok bodov

Trigonomické určovanie výšok bodov je menej presný spôsob ako nivelácia..Má však tú výhodu,že sa môže použiť aj na dlhé vzdialenosti pri jednom postavení prístroja.Tak isto možno týmto spôsobom určiť aj výšky bodov,ktoré sú neprístupné,napr.makovice veží kostolov.

Trigonometrické určovanie nadmorských výšok pri krátkych zdialenostiach

Úloha: treba zistiť nadmorskú výšku bodu V,ktorý je vzdialený najviac 300 metrov od bodu A a jeho nadmorská výška je známa.
Postup práce: na bode A sa centruje a horizontuje prístroj,odmeria sa jeho výška v,zameria sa na vrchol signálu na bode V a určí sa výškový uhol .Potom sa odmeria vodorovná vzdialenosť prístroja od bodu B a určí sa výška signálu.Ak bude zvislí uhol hĺbkovým uhlom,bude výška bodu B určená.
Tento spôsob merania sa používa na určenie nadmorských výšok polygónových bodov v polygónových ťahoch.Je vhodný a hospodárny najmä vtedy,keď polygónový ťah prechádza vrchovitým územím,ktoré je ťažko prístupné a ak sa na meranie používajú dvojobrazové diaľkomery.V takých podmienkach sa pri jedinom postavení prístroja merajú tak vodorovné uhly,ako aj vodorovné vzdialenosti a výškové rozdilely.Výsledky merania sa zapisujú do zápisníka a namerané výškové rozdiely sa vyrovnávajú so zreteľom na daný výškový rozdiel začiatočného a koncového bodu polygónového ťahu.
V menej prehľadnom teréne nebude vždy možné zameriavať na vrchol signálu a sklon zámery bude nevyhnutné meniť podľa viditeľnosti.Ak sa ako cieľ na miesto výtyčky použije delená lata,bude možné zamerať sa na ktorýkoľvek viditeľný bod delenej laty a čítaní určiť výšku signálu.To je základná myšlienka merackého spôsobu,ktorý sa nazýva trigonometrická nivelácia napred.Ďalší postup merania a výpočtu sa zhoduje s trigonometrickým meraním výšok.Tento spôsob sa používa na určovanie výšok stanovíšť vo výškových ťahoch.
Niekedy možno trigonometrické meranie účelne spojiť s niveláciou spôsobom,ktorý sa nazýva trigonometrická nivelácia zo stredu.

Trigonometrická nivelácia zo stredu

Úloha: má sa určiť výška bodu B,ak je daná výška bodu A.
Postup práce: teodolit sa urovná asi o uprostred bodov A a B,a postupne sa zameria na latu v bode A a v bode B,a to vždy približne rovnobežne so svahom.Potom sa prečítajú latové údaje , ,zvislé uhly , a odmerajú sa vodorovné vzdialenosti s ,s .
Ak budú body A a B od seba veľmi vzdialené,rozdelí sa vzdialenosť A-B na niekoľko dielov,v ktorých sa odmerajú uvedené meracké prvky.Tým sú poľné meracké práce skončené.
Výškový rozdiel sa vypočíta ako pri geometrickej nivelácii zo stredu.