Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Malé Karpaty
Dátum pridania: | 21.01.2004 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | prdko5 | ||
Jazyk: | Počet slov: | 695 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 2.7 |
Priemerná známka: | 2.96 | Rýchle čítanie: | 4m 30s |
Pomalé čítanie: | 6m 45s |
Patria sem Záruby, Veterlín, Raštún, Geldek, Biela skala a Vysoká, ktoré sú zložené z vápencov majúcich severozápadný sklon.
Smolenický kras
Jadro Smolenického krasu, s rozlohou 7 km2, sa rozprestiera tesne nad obcou a tvorí ho skupina vápencových vŕškov a nikoľkých suchých svahových údolí. Z nich najväčšiu pozornosť si zasluhuje vŕšok Driny (434m), ktorého vrchol tvorí mocne rozrušené vápencové bralo so známym závrtovým komínom, 36 m hlbokým, ktorým sa dostali objavitelia k jaskyni Driny. Kopček tvorí čistý jurský vápenec.Okolo závrtu sú škrapy, na ktorých sa miestami zachováva aj vegetácia. Juhozápadná časť Drín sa zvažuje do Škarbáckej doliny, ktorou preteká kaňonovitým údolím potôčik Škarbák, napájaný viacerými krasovými pramienkami. Z nich najvyššie položeným (296m) je prameň Pod Hortúnom na západnom úpätí masívu Cejtach. Od neho severne jšie je vyhĺbená vo vápencovom teréne asi 6 m dlhá štôlňa, ktorou sa chceli pracovníci jaskyne Driny dostať do spodných častí jaskyne. Celkový povrchovýráz Smolenického krasu s hojným výskytom škrapov, krasových údolí i prameňov, prezrádza jestovanie krasových útvarov aj v podzemí. Charakteristickým znakom Smolenického krasu sú tektonické dislokácie- pukliny, v ktorých následkom chemickej i mechanickej činnosti povrchovej vody vznikla krasová výzdoba. Niekde pukliny ústia na povrch tzv. závrtovými komínmi, z ktorých najznámejší je komín jaskyne Driny. Jeho lievikovitý závrt mal priemer 7 m a hĺbku 4 m. Potom pokračoval úzkym komínom s priemerom 1 m do hĺbky 15 m.
Jaskyňa Driny
Jaskyňa Driny, objavená v roku Pána 1929 Imrichom Vajsáblom a Jánom Baničom za prítomnosti Štefana Baniča a Alojza Vajsábla, je jedinou sprístupnenou jaskyňou v Malých Karpatoch. Nachádza sa v útrobách slienitého vápencového vŕšku Driny (434 m) na juhozápadnom úbočí masívu Cejtacha (483 m). Predstavuje dosiaľ najväčší objavený podzemný labyrint nielen v Smolenickom krase, ale vôbec v Malých Karpatoch. Vchod do jaskyne leží vo výške 398 metrov nad morom. Najbohatšiu výzdobu má Sieň slovenskej speleologickej spoločnosti. Bola objavená v roku Pána 1950. Dno tejto siene vypĺňajú kvapľové jazierka s jaskynnými perlami. V sieni sa nachádza aj najvyšší stalagmit jasyne, Paľmový peň (2,2 m), ktorý už pri menšom údere vydáva zvuk zvona. Vek stalagmitov sa odhaduje na 8-10 tisíc rokov. Väčšia časť kvapľov v jaskyni je ešte živá, ale tento počet pomaly, ale isto klesá. Prejavuje sa to sfarbovaním kvapľov do hnedastej až sivej farby. Priemerná teplota je + 7,5 °C. Vlhkosť závisí od množstva stekajúcej vody a nie je všade rovnaká. Najväčšiu vlhkosť má Beňovského chodba (97%).
Podobné referáty
Malé Karpaty | SOŠ | 2.9871 | 221 slov |