Čo je pôda

Pôda je prírodný útvar, ktorý sa vyvíja v dôsledku zložitého, komplexného pôsobenia vonkajších (exogénnych) činiteľov na materskú horninu (endogénny činiteľ) a vyznačuje sa úrodnosťou. Každá pôda predstavuje živý organizmus, v ktorom existuje čulý život rozličných baktérií, plesní a iných mikroorganizmov. Je to uzatvorený kruh existencie a zániku, tvorby a rozkladu organických látok. Ako každý živý organizmus aj pôda má jediný cieľ : žiť a rodiť.
Označením pôda rozumieme hornú vrstvu pevnej zemskej kôry. Ak z pôdy vyberieme určitú časť a upravíme ju, získame zeminu. Hlinou nazývame biologicky málo činnú zem. Záhradkári pracujú len s pôdou a so zeminou, s hlinou pracujú tehlári a hrnčiari. Horná vrstva pôdy sa nazýva ornica, pod ňou je tenšia vrstva – podložie. Ešte hlbšie sa nachádza spodina a materská hornina. Pod pojmom pôdny profil rozumieme ornicu, podložie a spodinu.
Pôda sa skladá z rozličných súčastí. Sú to predovšetkým pevné látky, voda a vzduch.
Pevné látky sú vlastnou pôdnou hmotou, ktorú tvorí neústrojný (anorganický) a ústrojný (organický) podiel. Neústrojný podiel rozdeľujeme podľa veľkosti častíc na piesok, prach a íl. Najjemnejšie ílovité častice majú schopnosť zadržovať vodu a v nej rozpustné živiny a zliepajú časti pôdy do väčších celkov. Ústrojný podiel pôdy tvoria predovšetkým humus a pôdna fauna. Humus vzniká v pôde rozkladom organickej hmoty. Tento rozklad spôsobuje pôdna fauna. Rozklad organickej hmoty súhrnne nazývame humufikácia. Podľa prístupu vzduchu (najmä kyslíka) poznávame pri humifikácii tlenie, hnitie a kvasenie.
Tlenie je rozklad organickej hmoty za dostatočného prístupu vzduchu. Baktérie rozkladajú organickú hmotu a uvoľnené minerálne látky slúžia rastlinám ako živiny. Je to priaznivý pochod. Hnitie je rozklad organickej hmoty za neprístupu vzduchu. Pri tomto procese pôsobia hnilobné baktérie a ide o nepriaznivý proces. Kvasenie je premena cukrov a ďalších bezdusikatých látok na kvasné produkty a oxid uhličitý. Kvasenie nastáva činnosťou kvasiniek pri obmedzenom prístupe vzduchu. Pôdy podľa obsahu humusu rozdeľujeme na pôdy s nízkym obsahom humusu ( menej ako 1 % humusu), pôdy s miernym obsahom humusu ( 1 – 2 % humusu), pôdy so stredným obsahom humusu ( 2 – 3 % humusu) a pôdy s vysokým obsahom humusu ( viac ako 3 % humusu). Pôda v záhrade má obsahovať minimálne 3 % humusu.
Priestor medzi jednotlivými pevnými časticami vypĺňajú voda a vzduch.

Vo vode bývajú rozpustné rozličné látky, takže nejde o čistú vodu, ale o pôdny roztok. Mierne prevlhnutá pôda obsahuje asi 5 – 10 % tohto pôdneho roztoku. Pôdny vzduch máva vyšší obsah oxidu uhličitého než vzduch ovzdušia. Je to preto, lebo korene rastlín dýchajú, spotrebúvajú časť kyslíka a vydychujú oxid uhličitý.