Veľká Británia{ Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska

Rozloha:244 046 km2
Hlavné mesto: Londýn-7 000 000
Počet obyvateľov:59 000 000
Správne rozdelenie – 4 historicke krajiny – Anglicko, Škotsko, Wales, Severné Irsko
Národnostné rozdelenie: Angličania 80%, Škóti 10%, Íri 4%, Walesania 2%, iní 4%
Jazyky: angličtina, gaelčina, irčina, balejština
Štátne zriadenie: parlamentná monarchia
Členstvo: EU, OSN, NATO
Gramotnosť: 99%
Priemerná dĺžka života: muži- 73 rokov
Ženy: 79 rokov
Hustota zaľudnenia: 240 obyv./km2
Mena: Britská Libra
Hrubý domáci prodkt: 18 110/obyv.
Náboženstvo: kresťanské 86%
Pamiatky: Stonehenge a Averbury, Hadriánov múr ...
Trasy : Londýn –Paríž
Londýn – Brusel
Veľké mestá: Birmingham, Glasgow, Leeds, Liverpool, Manchester, Newcastle........ Poloha:
Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska je ostrovný štát v atlantickom oceáne. Hlavný ostrov Veľká Británia, na ktorom sa nachádza Anglicko, Wales a Škótsko je najväčší ostrov v Európe. Obklopuje ho Severné more a Írske more. Dĺžka pobrežia je 7500 km. Vďaka početným zálivom nie je žiadna časť vzdialená moru viac ako 120 km. Okolo je veľké množstvo ostrovov a súostrovou. Najznámejšie sú: Isle of Wight, Hebridy, Orkneje a Shetlandy. Severné Írsko na druhej strane Írskeho mora, ktoré zaberá šestinu ostrova. Írsko jedinečnú suchozemskú hranicu Spojeného Kráľovstva s iným štátom, Írskou ropublikou. Vzdialenosť od európskeho kontinentu je z cesty v Dovere, najjužnejšieho miesta prílivu 33 km. Ku spojenému kráľovstvu patria ešte ďaľšie územia v Európe a v zámorí, ktoré sú s materskou zemou spojené rôznymi spôsobmi.

Povrch:
Hlavný ostrov Veľkej Británie sa dá rozdeliť zemepisne na dve veľké oblasti: sever a západ zaberajú Highlands, juhovýchod ostrova Midlands a Lowlands. Ku Škótskej vysočine sa počítajú North West Highlands a Grapian Mountains s najvyššou horou zeme Ben Nevis –1343 m a deliacim údolím Glen Nor, v ktorom sa nachádza legendárne jazero Loch Ness. Hornaté a členité sú aj ostrovy Vnútorné a Vonkajšie Hebridy na Severozápade a severe sedemdesiat Orknejských a sto Shetlandských ostrovov patriacich ku Škótsku ktorých je celkom asi 500. Hranicu medzi Škótsko a Anglickom tvorí predĺžený, do územia zasahujúci morský záliv Solway Firth - Cheviot Hills. Severojužným smerom naväzujú s dĺžkou 240 km Penniny, až necelých 900 m vysoké pohorie.

Na západ od Piennin leží izolovaná skupiny kopcov Cumbrian Mountains s mnohými priepasťami a jazerami, preto sa táto oblasť nazýva Lake Districk. V Snowdone kde sú až 1085 m vysoké Cambrian Mountains. Na úplnom juhovýchode vyčnieva do mora svojimi útesmi hornatý poloostrov Cornwall. Sieť hlbokých, úzkych údolí sa strieda s náhornými plošinami, ktoré sa stupňovite zdvíhajú uprostred polostrova.
Dolnú Britániu tvorí nížina s malými výškovými rozdielmi. V strednom Anglicku, na prechode od vysočiny do nížiny , objímajú stredoanglickú nížinu (Midlands, Lowlands) južné Penniny. Inak sú Mzdlands v južnom Anglicku charakteristické početnými pahorkatinami, ktoré však siahajú maximálne do výšky 300 m. Východ je prevažne plochý, menšie územie leží pod úrovňou morskej hladiny. Pobrežie Veľkej Británie je na západe členené zátokami podobnými fjordom a ústiami riek, ktoré z časti tvoria prirodzené prístavy. Proti tomu má východná strana prevažne rovné pláže. Na pobreží prielivu vznikli Biele útesy. Pretože je západná strana britských ostrovov hornatá, tečú rieky hlavne na východ. Sú krátke, ale bohaté na vodu a splavné až hlboko do vnútrozemia. Väčšie jazerá sú vzácne. Najdlhšia rieka je Temža 338 km. V severnom Írsku pokračujú pohoria do Škótska. V údolí rieky Bann sa nachádz najväčšie jazero Lough Neagh 396 km2. Na severnom pobreží sa nachádza prírodná pamiatka Giant´ s Causeway asi 5 km dlhej pláže s bazaltových stĺpovo brúsených príbojom. Podnebie:
Vo Veľkej Británii vládne chladná, oceánska klíma. Studené letá a mierne zimy sú pravidlom. Kontinentálne črty má pohorím chránený juhovýchod. Tam sú priemerné teploty 15°C v júni a 6° v januári. V západných častiach zeme je to 17°C v júni a 3°až 4°C v januári. Smerom na sever sa teploty znižujú. Priemerné množstvo zrážok klesá z 2000 až 4000 mm v západných horách na 600 až 800 mm na východnom pobreží. Najsuchšou oblasťou zeme je londýnska panva. Celkovo spôsobuje poloha v pásme západných vetrov veľké množstvo zrážok a veľmi premenlivé počasie. Vplyv Golfského prúdu sa prejavuje len zriedkavým výskytom mrazov a snehu mimo horských oblastí. Kvôli vysokej vlhkosti vzduchu dochádza často k tvorbe hmly. Hlavne Londýn je vďaka svojej polohe známy čiernou hmlou, ktorá vedie spolu so znečisteným vzduchom a chýbajúcej cirkulácii k tvorbe smogu. Vodstvo:
Veľké množstvo zrážok dalo počať množstvu krátkych a vodnatých riek. Najväčšou riekou je Temža (323 km), iné rieky sú Severn, Trent, Mersey, Forth a Clyde. Z jazier sú najväčšie Loch Neagh (296 km2) a Loch Erne.

Oveľa známejšie sú však škótske jazerá Loch Lomond a Loch Ness, známe vďaka príšere, ktorá údajne žije v jeho vodách. V Británii sa nachádza aj najhlbšie jazero na svete Loch Morar (hĺbka 310 m).

Fauna a flóra:
Veľká Británia bola v poslednej dobe ľadovej spojená s pevninou, preto tu nájdeme také zvieratá ako na európskom kontinente. S 8% lesa patrí Veľká Británia, ktorá bola kedysi pokrytá rozsiahlími listnatými a zmiešanými lesmi, dnes k európskym zemiam, ktoré sú chudobné na lesy. Často sa vyskytujú buky, jasene, brezy, borovice. Na veľa miestach rámujú cesty, polia a lúky a prepožičiavajú so stále zelenými živými plotmi krajine južného a stredného Anglicka charakter parku. Hranica lesa je vo výške 450-600 m. Vo vyšších oblastiach rastie alpínska vegetácia a skalničky. Kvôli priepustnosti pôdy, ktorá je tvorená prevažne vápencom sa na suchých, vysoko položených plochách vytvorili typické pastviny pre ovce. Háje a rašeliniská zaberajú so svojou charakteristickou vegetáciou ( byliny, trávy) tretinu plochy zeme. V Cronwallu ojedinelé rastú kaktusy a palmy. Vďaka osídľovaniu a skultúrňovaniu krajiny je svet zvierat vo Veľkej Británii málo bohatý na druhy. Srnčia a vysoká zver, líšky, veveričky a krtkovia sú najčastejšími savcami. Okrem nich sa tu vyskytujú aj niektoré druhy hadov, jašterov a žiab. Zvláštnosťou ja Exmoor-Pony vyskytujúci sa v rozsiahlych rašeliniskách juhozápadného Anglicka, kde zostal vzhľad pôvodných poníkov dobre zachovaný. Britské ostrovy naviac ponúkajú ideálne životné podmienky stovkám vtáčích druhov. Okrem bažantov, ktoré tu nájdete vo všetkých častiach zeme sa tu vyskytujú sluky a čajky v Škótku, v blízkosti vodných plôch je to Orol Morský a kolónie mnohých morských vtákov na súostrový Siant Kildana na západ od Hebrid. Z celkovo asi 160 chránených prírodných oblastí sú Cairngorn a Caerlaverock National Nature Reserve s 260, resp. 55 km2 plochy najväčšie. Veľká Británia má 10 národných parkov.

Hospodárstvo:
Veľká Británia je vysoko rozvinutý štát s vysokou životnou úrovňou. Hospodársky výsledok v prepočte na osobu je cca. $20 000. Je členom mnohých medzinárodných organizácií. V Bezpečnostnej rade OSN patrí medzi 5 stálych členov. Je takisto členom Európskej únie, NATO, OECD, štátov G7 a iných. 4o sa týka priemyslu, všetky odvetvia sú významné. Prevláda najmä strojárstvo – výroba automobilov(Rolls – Royce, Jaguar, Rover .....), lodí, lietadiel a rôznych strojov a zariadení. Podniky s najväčším obratom: Shell, British Petrol, British Aerospace.

Významným odvetvím je aj textilný priemysel, ktorý je sústredený v meste Manchester, chemický, hutnícky a potravinársky priemysel. Čo sa týka poľnohospodárstva, pestuje sa ovocie, zelenina, jačmeň, zemiaky, raž, chmeľ, cukrová repa. Ale aj tak prevláda živočíšna výroba, a to najmä chov oviec, ošípaných, hydiny, hovädzieho dobytka a koní. Významný je aj rybolov. Z nerastných surovín má Británia Veľké zásoby ropy a zemného plynu Severnom mori. Ťaží sa aj čierne a hnedé uhlie, železná ruda neželezné kovy: hliník, meď , olovo a zinok..

Pamiatky:
V Británii existujú pamiatky prehistorického charakteru, ako napríklad Stonehenge a Avebury, ako i pamiatky z doby rímskej (Hadriánov múr), z doby románskej, gotickej, renesančnej a barokovej. Pamiatkam sa venuje mimoriadna starostlivosť, štát každoročne uvoľňuje zo štátnych fondov značné sumy na udržiavanie a rekonštrukciu pamiatok, no prispievajú aj mestské samosprávy. Pod správu UNESCA bolo zaradených až 18 pamiatok, nachádzajúcich sa na Britských ostrovoch.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk