Antarktída, ktorá je väčšia ako Europa alebo Austrália je najchladnejším a najizolovanejším kontinentom na našej planéte. Rozkladá sa okolo južného polu. Preto má na podnebí celého sveta obrovský vplyv a moria, ktoré ju obmývajú, sú domovom najrôznejších živočíchov a pýši sa bohatým morským životom. Antarktída tvorí približne 9% svetovej súše, aj ked 98% tohto kontinentu je pochovaných pod najväčším ľadovým hrobom na svete, ktorý dosahuje maximálnu hlbku 4,8km. Táto obrovská masa ľadu predstavuje približne 70% svetových zásob sladkej pitnej vody. Pevninský ľadovec je veľmi dôležitý pre vývoj na celej Zemi. Šelfové ľadovce lemujú okolo 60% pobrežia, stále vodné toky tu neexistujú. Najvyšším bodom je Vinsonov masív (4 897m), priemerná nadmorská výška dosahuje asi 2 300m. Podnebie je drsné, polárne a veterné.
Záujem vedcov rástol a veľké medzinárodné bádateľské úsilie vyvrcholilo v dobe Medzinárodného geofyzikálneho roku zvaného IGY, ktorý začal 1.júna 1957 a skončil 31.septembra 1958. Počas tejto doby 12 zemí – Argentína, Austrália, Belgicko, Veľká Británia, Chile, Francúzsko, Japonsko, Nový Zéland, Norsko, Južná Afrika, Rusko a USA vybudovalo v Antarktíde a na priľahlých ostrovoch viac než 40 vedeckých výskumných staníc.
Hodnota vedeckej práce v Antarktíde bola vyzdvihnutá na začiatku osemdesiatych rokov 19. storočia, ked členovia tímu British Antarctic Survey našli dôkazy o zmenšovaní ozonovej vrstvy v stratosfére Zeme práve nad týmto kontinentom. Upozornili celý svet na nebezpečie späté s ozonovými dierami, ktorými preniká zvýšené množstvo škodlivého slnečného žiarenia na zemský povrch. Toto varovanie viedlo mnoho zemí k tomu, že zaviedli zákony regulujúce použivanie chlorfluoruhlíkov, ktoré sú používané v sprejoch a chladničkách ako tzv. freony. O nich sú vedci presvedčení, že poškodzujú vrstvu ozonu.
Vedci uskutočňovali na tomto kontinente taktiež aj iné typy výskumov. Napríklad štúdium jadra ľadovca ukázalo rastúce znečistenie olovom a rádioaktívnymi látkami v atmosfére za posledných 50 rokov.
Sedem zemí, ktoré sa podieľali na projekte IGY – Argentína, Austrália, Veľká Británia, Chile, Francúzsko, Nový Zéland a Norsko si už zaregistrovali svoje územné nároky v Antarktíde. Tieto nároky však neboli uznané zvyšnými krajinami, ktoré sa zúčastnili na projekte IGY, ani zemami , ktoré sa projektu IGY nezúčastnili vôbec. V roku 1959 podpísalo 12 štátov, ktoré majú svoje záujmy v Antarktíde, tzv.