Antarktída

Antarktída, ktorá je väčšia ako Europa alebo Austrália je najchladnejším a najizolovanejším kontinentom na našej planéte. Rozkladá sa okolo južného polu. Preto má na podnebí celého sveta obrovský vplyv a moria, ktoré ju obmývajú, sú domovom najrôznejších živočíchov a pýši sa bohatým morským životom. Antarktída tvorí približne 9% svetovej súše, aj ked 98% tohto kontinentu je pochovaných pod najväčším ľadovým hrobom na svete, ktorý dosahuje maximálnu hlbku 4,8km. Táto obrovská masa ľadu predstavuje približne 70% svetových zásob sladkej pitnej vody. Pevninský ľadovec je veľmi dôležitý pre vývoj na celej Zemi. Šelfové ľadovce lemujú okolo 60% pobrežia, stále vodné toky tu neexistujú. Najvyšším bodom je Vinsonov masív (4 897m), priemerná nadmorská výška dosahuje asi 2 300m. Podnebie je drsné, polárne a veterné.
Záujem vedcov rástol a veľké medzinárodné bádateľské úsilie vyvrcholilo v dobe Medzinárodného geofyzikálneho roku zvaného IGY, ktorý začal 1.júna 1957 a skončil 31.septembra 1958. Počas tejto doby 12 zemí – Argentína, Austrália, Belgicko, Veľká Británia, Chile, Francúzsko, Japonsko, Nový Zéland, Norsko, Južná Afrika, Rusko a USA vybudovalo v Antarktíde a na priľahlých ostrovoch viac než 40 vedeckých výskumných staníc.
Hodnota vedeckej práce v Antarktíde bola vyzdvihnutá na začiatku osemdesiatych rokov 19. storočia, ked členovia tímu British Antarctic Survey našli dôkazy o zmenšovaní ozonovej vrstvy v stratosfére Zeme práve nad týmto kontinentom. Upozornili celý svet na nebezpečie späté s ozonovými dierami, ktorými preniká zvýšené množstvo škodlivého slnečného žiarenia na zemský povrch. Toto varovanie viedlo mnoho zemí k tomu, že zaviedli zákony regulujúce použivanie chlorfluoruhlíkov, ktoré sú používané v sprejoch a chladničkách ako tzv. freony. O nich sú vedci presvedčení, že poškodzujú vrstvu ozonu.
Vedci uskutočňovali na tomto kontinente taktiež aj iné typy výskumov. Napríklad štúdium jadra ľadovca ukázalo rastúce znečistenie olovom a rádioaktívnymi látkami v atmosfére za posledných 50 rokov.
Sedem zemí, ktoré sa podieľali na projekte IGY – Argentína, Austrália, Veľká Británia, Chile, Francúzsko, Nový Zéland a Norsko si už zaregistrovali svoje územné nároky v Antarktíde. Tieto nároky však neboli uznané zvyšnými krajinami, ktoré sa zúčastnili na projekte IGY, ani zemami , ktoré sa projektu IGY nezúčastnili vôbec. V roku 1959 podpísalo 12 štátov, ktoré majú svoje záujmy v Antarktíde, tzv.

Antarktickú zmluvu, ktorá nadobudla platnosť v roku 1961.
Táto 30 ročná zmluva zaisťovala mierové využitie Antarktídy s cieľom preskúmať tento kontinent a vykonávať na ňom vedecký výskum. Vojenská činnosť a skúšky nukleárnych zbraní boli zakázané rovnako ako likvidácia škodlivého jadrového odpadu. Po roku 1961 sa pripojili aj dalšie štáty, podpísali tiež túto zmluvu a začali s vedeckým výskumom. Antarktída môže byt potencionálnym zdrojom nerastov. Kedysi to bola súčasť dávneho kontinentu Gondwana (superkontinent v období prvohôr) a v rôznych štádiách dejín Zeme mala omnoho teplejšiu klímu ako v súčastnosti. Napríklad Transatlantické pohorie obsahuje masívne zásoby uhlia, ktoré predstavuje zbytky rastlín, ktoré rástli vo vlhkých bažinách. V Antarktíde sú zrejme také náleziská ropy a množstvo kovov, aj ked iba málo nálezísk sa nachádza v oblastiach nepokrytých ľudmi.
V osemdesiatych rokoch 20.storočia diskutovali zemi Antarktického paktu o konvencii týkajúcich sa minerálov, ktorá umožňovala ťažbu na tomto kontinente za podmienky, že by boli dodržané prísne predpisy o ochrane životného prostredia. Ale niektoré štáty vrátane Austrálie, Nového Zélandu a Francúzska sa proti takejto ťažbe postavili a v roku 1991 zemi antarktickej zmluvy prijali Protokol o ochrane životného prostredia na tomto kontinente, ktorý okrem iného zakazuje ťažné a vrtné práce najmenej na dobu minimálne 150rokov.

Protokol posilnil opatrenie na ochranu životného prostredia – napríklad ochranu voľne žijúcich živočíchov a rastlín a reguláciu turistiky. Dalším dôležitým rozhodnutím bolo opatrenie vzťahujúce sa na odstraňovanie odpadkov, ktoré sa hromadia okolo výskumných staníc, vrátane nebezpečných látok ako sú laboratorne chemikálie.
Prijatie uvedeného protokolu je do značnej miery zásluhou hnutia GREENPEACE, ktoré chce z Antarktídy vytvoriť Svetový národný park spravovaný USA, aby si uchovala naveky svoj prírodný charakter. Iba niekoľko málo živých organizmov prežíva v ľadovom prostredí Antarktídy. Sú to riasy, lišajníky a machy, ktoré sa držia na vrcholkoch hôr týčiacich sa s ľadovej prikrývky. Pre zaujímavosť: pobrežie a Antarktický poloostrov pripomínajúci prst ukazujúci smerom k Južnej Amerike sú v lete veľmi bohaté na život. Sú tam tučniaky, tulene, morské vtáky a hmyz, zatiaľ čo vody okolo kontinentu sú domovom rôznych veľrýb, z nich bolo vdaka rybolovu veľa privedených až na pokraj vyhynutia.

Najbežnejším živočíchom v južných moriach je kril – malé garnátom podobné živočíchy, ktoré sú základnou potravou rýb, vtákov, tuleňov a veľrýb.

Voľne žijúce živočíchy sú postihnuté budovaním letísk a rastúcou námornou prepravou vyvolanou rozmáhajúcou sa turistikou. Aj preto, že vzrast turistiky vyvolal naliehavú potrebu chrániť tento kontinent, priniesol tiež aj riziká a nekontrolovateľný rozvoj, ktorý môže vážne poškodiť túto veľmi krehkú prírodnú svätyňu.

Zdroje:

Svet Poznania, Ekologie Sveta, Internet... -