Pevná fáza pôdy sa skladá z elementárnych častíc (zŕn, granúl), rôznej veľkosti (kamene, štrk, piesok, prach, íl, a koloidy), ktoré spolu tvoria polydisperzný systém rôzneho mineralogického aj chemického zloženia. Jednotlivé častice blízkych rozmerov nazývame frakciami, alebo kategóriami zrnitostného zloženia. Množstvo rôznych častíc v pôde sa nachádza nie voľne od seba oddelené, ale vo forme určitých zhlukov (agregáty, hrudky). Spojovaním elementárnych častíc rôznymi tmeliacimi látkami dochádza k vytváraniu pôdnych agregátov. Zrnitostné zloženie pôdy charakterizujeme ako zastúpenie jednotlivých frakcií (piesku, prachu a ílu) v pôdnej vzorke, vyjadrené v hmotnostných percentách.
Klasifikácia pôd podľa zrnitostného zloženia pôdy
Triedenie zemín a pôd podľa zrnitosti patrí medzi najstaršie klasifikačné systémy pôdy. Je založené na stanovení podielu frakcií rôznej veľkosti a posúdenia množstva (% zastúpenia) jednej, alebo viacerých kategórií elementárnych častíc. Takéto triedenie pôd podľa zrnitostného zloženia nám pomáha určiť a vyčleniť pôdny druh ako napr. pôdy piesočnatá, hlinitá, ílovitohlinitá, atď. Okrem zrnitosti má veľký vplyv na vyčleňovanie pôdnych druhov i obsah CaCO3 a humusu.
V poľnohospodárskej praxi sa zaužívalo zjednodušené triedenie pôdy podľa zrnitosti na: ťažké, stredné, ľahké .
Pre presnejšie stanovenie obsahu jednotlivých zrnitostných frakcií sa používajú viaceré laboratórne metódy stanovenia zrnitosti. Najzaužívanejšími metódami sú : preosievanie cez sitá, vyplavovacia a odstreďovacia, sedimentačné metódy (dekantačná, pipetovacia, hustomerná).
Vo svete sa požíva viac klasifikačných systémov. Modernejšiu klasifikáciu možno dosiahnuť podľa tzv. trojuholníkového diagramu. Táto klasifikácia je dnes vo svete najrozšírenejšia. Jedna z jej modifikácií je normatívne zavedená (STN 72 100) a je založená na porovnaní obsahu troch základných frakcií (pieskové zrná 2 – 0,063 mm, prachové častice 0,063 – 0,005 mm, ílovité častice ‹ 0,005 mm).
Charakteristiky zrnitostných frakcií pôdy

Skelet (drvina)
Skelet predstavuje súhrn úlomkov minerálov a hornín väčších ako 2 mm. V rôznorodom zložení skeletu treba venovať pozornosť jeho mineralogickému zloženiu a taktiež i tvaru úlomkov. Ostrohranný, neobrúsený a nezaoblený skelet svedčí o tom, že ide o uloženiny ležiace na mieste vzniku (insitu) alebo transportované len na malú vzdialenosť.