Vysoké zastúpenie skeletu nielen sťažuje spracovanie pôd, ale má nízku sorpčnú schopnosť, retenčnú vodnú kapacitu, a tiež neuvoľňuje skoro žiadne živiny pre rastliny.
Piesok (2 – 0,1 mm)
Piesok pre svoj malý aktívny povrch má nízku schopnosť pútať živiny a vodu. Svojou zrnitosťou vytvára nekapilárne pôdy a spôsobuje vysokú priepustnosť vody a vzduchu v pôde a tým aj jej silné vysušovanie. Zrná piesku pri navlhčení kvapalinou nenapučiavajú. V obsahu piesku je dôležité rozlišovať jeho mineralogické zloženie, od ktorého závisí ďalšie zvetrávanie a uvoľňovanie živín pre rastliny. Mikrobiálna činnosť je vysoká, humus sa rýchlo oxiduje a živiny sa ľahko vyplavujú. Práškový piesok (0,1 – 0,05 mm)
Vyskytuje sa v pôdach v menšom množstve, zriedka nad 10%, len niektoré jemné pieskovce zvetrávaním poskytujú väčší obsah zŕn práškového piesku (20%). Keď sa v pôde nachádza vo väčšom množstve pôsobí na pôdne vlastnosti ako piesok. pri väčšom zastúpení spôsobuje náchylnosť erózii. Prach (0,05 – 0,002 mm)
Má väčší merný povrch ako piesok, a preto priaznivejšie ovplyvňuje viazanie živín aj vody. Umožňuje lepšia prijímanie vody a vzduchu do pôdy a ich lepšie premiestňovanie. Voda dobre zasakuje a udrží sa dlhší čas, ale aj pomerne rýchlo vzlína a do značnej výšky. Zadržanú vodu pomerne ľahko odovzdáva rastlinám. Pôdy s vyšším obsahom prachových častíc (hlinité) majú veľmi priaznivé fyzikálno–chemické a biologické vlastnosti a taktiež dobrý vodný, vzdušný a tepelný režim. Íl (‹ 0,002 mm)
Vyznačuje sa najväčším merným povrchom a zároveň je nositeľom elektrického náboja. Preto na povrchu ílových častíc môžu prebiehať povrchové javy ako sorpcia živín a vody. Okrem toho obmedzuje prevzdušnenie pôdy a príjem i pohyb vody. Za sucha je súdržný, za vlhka lepkavý, pri zmene vlhkosti mení aj svoj objem – napučiava a usádza sa a tiež prejavuje plastičnosť a väzkosť. Pôdy, v ktorých prevládajú ílovité častice, majú veľký merný odpor a ťažko sa obrábajú. Koloidno–disperzné častice (‹ 0,0001 mm - disperzoidy)
Vyskytujú sa vo frakcii koloidného ílu. Zastúpené sú ílovými minerálmi, humusovými kyselinami, sesquioxidmi a koloidnou kyselinou kremičitou. Okrem vonkajšieho povrchu majú aj vnútorný povrch. Vďaka vysokému aktívnemu povrchu sú rozhodujúcimi činiteľmi sorpčnej schopnosti pôdy.