Rozvoj biogeografie podnietil komplexný fyzickogeografický výskum. Vďaka tomu sa dospelo k formulovaniu pojmu krajina ako územná jednotka, ktorý sa stal hlavným objektom ďalšieho geografického výskumu.
Do popredia sa dostáva človek v určitom priestore so svojou kultúrou a hospodárstvom. Základným výskumným objektom sa stáva región.
V 20. a 30. rokoch nášho storočia sa dokončilo poznávanie bielych miest na mape sveta, hlavne v polárnych oblastiach, ale aj v centrálnych územiach Austrálie a v povodí Amazonu. Pokrok geografie už nebol spojený s objavovaním nových území, ale s podrobným štúdiom „starých“, často už dobre známych oblastí. Tento smer sa rozvíja aj dnes.
V súčasnej svetovej geografii možno stanoviť tri základné vedecké smery: regionálny(krajinný), ekologický, a priestorový.
Regionálny- spočíva v komplexnom opise vyčlenených území jednotiek, regiónov rôznej veľkosti.
Ekologický- sústreďuje pozornosť na vzájomné vzťahy medzi prírodným prostredím a spoločnosťou. Má veľký význam v súvislosti s problémami životného prostredia.
Priestorový(lokalizačný)- sústreďuje sa poznanie priestorových aspektov, prírodných a socioekonomických javov: na ich rozšírenie, rozmiestnenie, priestorovú organizáciu. Vzájomné priestorové pôsobenie sa uskutočňuje priestorovými procesmi- tokmi(prúdmi) ľudí, surovín, výrobkov a informácii. Všetky smery sa navzájom dopĺňajú a vzájomne prenikajú.
Súčasná geografia sa stále viac zameriava na riešenie naliehavých a komplexných úloh spoločenskej praxe, ktoré osobitne súvisia s problémami životného prostredia, ochrany prírody a jej racionálneho využívania a s racionálnou organizáciou spoločnosti. Spolupracuje s ďalšími vednými odbormi, ktoré tiež študujú krajinnú sféru- ekológia, ekonómia, regionálna sociológia. Spolupráca geografie a ekológie sa už dlhšie realizuje v rámci krajinnej alebo geografickej ekológie.