Vývoj geografie

Náuka o krajinnej sfére patrí k najstarším vedám na svete. Vznikla z praktických potrieb človeka poznať prírodnú krajinu, v ktorej žil.
Za prvé geografické poznatky vďačíme národom starovekého východu najmä Mezopotámie a Egypta. Prevzali ich staroveký Gréci, doplnili a utvorili z nich ucelenú sústavu. Súhrn vtedajších poznatkov o Zemi podal Eratostenes vo svojom diele Geógrafika. V jeho diele pokračoval rímsky vedec Strabón, prvý veľký cestovateľ. Opisoval krajiny z topografického, etnografického a politicko-historického hľadiska. Najvýznamnejším predstaviteľom antickej matematickej geografie bol Ptolemaios, ktorý zostavil súpis bodov na zemskom povrchu s ich geografickými súradnicami a s návodom na zhotovenie mapy zeme. Dedičstvo antickej geografie sa ďalej rozvíjalo v arabskom kultúrnom svete. V 15.storočí sa začína renesancia geografie v Európe, keď talianski humanisti začali študovať a prekladať diela antických geografov. Opäť bol všeobecne prijatý názor o tom, že Zem je guľatá a v súvislosti s tým sa zrodili aj objavné cesty do Ameriky, do Indie a uskutočnila sa prvá plavba okolo sveta (1519-1522). Tieto objavy súčasne znamenali začiatok koloniálnej expanzie európskych štátov a vznik svetového systému obchodných vzťahov.
Geografia v tomto období predstavovalo jedno z najdôležitejších odvetví poznania. Poskytovala informácie o prírodnom bohatstve rôznych krajín, obchodných cestách a trhoch pre potreby rodiaceho sa kapitalizmu. Geografia plnila vtedy hlavne informačnú funkciu, mala prevažne opisne- regionálny charakter, zároveň nastal prudký rozvoj kartografie. Všetky tieto poznatky zhrnul B. Varenius v diele Geographia generalis- Všeobecná geografia.
Nasledujúci vývoj priniesol úspechy v mapovaní jednotlivých častí Zeme. Vzrástol záujem o štúdium prírodných podmienok krajín a úsilie vysvetliť prírodné javy a procesy, boli položené základy ekonomickej geografie. V druhej polovici 18. storočia sa organizovali prírodovedné expedície do vzdialených krajín (A. von Humboldt), vedci sa pokúšali opísať geografické javy vo vzájomných súvislostiach. Vplyv prírodných faktorov zdôrazňoval C. Ritter, zakladateľ modernej geografie. Novodobá geografia vzniká koncom 19. a začiatkom 20. storočia, vzrastajú požiadavky na využívanie prírodných zdrojov. to podporovalo rozvoj špecializovaných terénnych výskumov (geologických, hydrologických, pedologických a najmä biogeografických) a v súvislosti s nimi aj intenzívny rozvoj rôznych geografických odborov.

Rozvoj biogeografie podnietil komplexný fyzickogeografický výskum. Vďaka tomu sa dospelo k formulovaniu pojmu krajina ako územná jednotka, ktorý sa stal hlavným objektom ďalšieho geografického výskumu.
Do popredia sa dostáva človek v určitom priestore so svojou kultúrou a hospodárstvom. Základným výskumným objektom sa stáva región.
V 20. a 30. rokoch nášho storočia sa dokončilo poznávanie bielych miest na mape sveta, hlavne v polárnych oblastiach, ale aj v centrálnych územiach Austrálie a v povodí Amazonu. Pokrok geografie už nebol spojený s objavovaním nových území, ale s podrobným štúdiom „starých“, často už dobre známych oblastí. Tento smer sa rozvíja aj dnes.
V súčasnej svetovej geografii možno stanoviť tri základné vedecké smery: regionálny(krajinný), ekologický, a priestorový.
Regionálny- spočíva v komplexnom opise vyčlenených území jednotiek, regiónov rôznej veľkosti.
Ekologický- sústreďuje pozornosť na vzájomné vzťahy medzi prírodným prostredím a spoločnosťou. Má veľký význam v súvislosti s problémami životného prostredia.
Priestorový(lokalizačný)- sústreďuje sa poznanie priestorových aspektov, prírodných a socioekonomických javov: na ich rozšírenie, rozmiestnenie, priestorovú organizáciu. Vzájomné priestorové pôsobenie sa uskutočňuje priestorovými procesmi- tokmi(prúdmi) ľudí, surovín, výrobkov a informácii. Všetky smery sa navzájom dopĺňajú a vzájomne prenikajú.
Súčasná geografia sa stále viac zameriava na riešenie naliehavých a komplexných úloh spoločenskej praxe, ktoré osobitne súvisia s problémami životného prostredia, ochrany prírody a jej racionálneho využívania a s racionálnou organizáciou spoločnosti. Spolupracuje s ďalšími vednými odbormi, ktoré tiež študujú krajinnú sféru- ekológia, ekonómia, regionálna sociológia. Spolupráca geografie a ekológie sa už dlhšie realizuje v rámci krajinnej alebo geografickej ekológie.