referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Miloslav
Nedeľa, 3. júla 2022
Vývoj geografie
Dátum pridania: 25.01.2004 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Apofis
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 564
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 2.4
Priemerná známka: 3.00 Rýchle čítanie: 4m 0s
Pomalé čítanie: 6m 0s
 
Náuka o krajinnej sfére patrí k najstarším vedám na svete. Vznikla z praktických potrieb človeka poznať prírodnú krajinu, v ktorej žil.
Za prvé geografické poznatky vďačíme národom starovekého východu najmä Mezopotámie a Egypta. Prevzali ich staroveký Gréci, doplnili a utvorili z nich ucelenú sústavu. Súhrn vtedajších poznatkov o Zemi podal Eratostenes vo svojom diele Geógrafika. V jeho diele pokračoval rímsky vedec Strabón, prvý veľký cestovateľ. Opisoval krajiny z topografického, etnografického a politicko-historického hľadiska. Najvýznamnejším predstaviteľom antickej matematickej geografie bol Ptolemaios, ktorý zostavil súpis bodov na zemskom povrchu s ich geografickými súradnicami a s návodom na zhotovenie mapy zeme. Dedičstvo antickej geografie sa ďalej rozvíjalo v arabskom kultúrnom svete. V 15.storočí sa začína renesancia geografie v Európe, keď talianski humanisti začali študovať a prekladať diela antických geografov. Opäť bol všeobecne prijatý názor o tom, že Zem je guľatá a v súvislosti s tým sa zrodili aj objavné cesty do Ameriky, do Indie a uskutočnila sa prvá plavba okolo sveta (1519-1522). Tieto objavy súčasne znamenali začiatok koloniálnej expanzie európskych štátov a vznik svetového systému obchodných vzťahov.
Geografia v tomto období predstavovalo jedno z najdôležitejších odvetví poznania. Poskytovala informácie o prírodnom bohatstve rôznych krajín, obchodných cestách a trhoch pre potreby rodiaceho sa kapitalizmu. Geografia plnila vtedy hlavne informačnú funkciu, mala prevažne opisne- regionálny charakter, zároveň nastal prudký rozvoj kartografie. Všetky tieto poznatky zhrnul B. Varenius v diele Geographia generalis- Všeobecná geografia.
Nasledujúci vývoj priniesol úspechy v mapovaní jednotlivých častí Zeme. Vzrástol záujem o štúdium prírodných podmienok krajín a úsilie vysvetliť prírodné javy a procesy, boli položené základy ekonomickej geografie. V druhej polovici 18. storočia sa organizovali prírodovedné expedície do vzdialených krajín (A. von Humboldt), vedci sa pokúšali opísať geografické javy vo vzájomných súvislostiach. Vplyv prírodných faktorov zdôrazňoval C. Ritter, zakladateľ modernej geografie. Novodobá geografia vzniká koncom 19. a začiatkom 20. storočia, vzrastajú požiadavky na využívanie prírodných zdrojov. to podporovalo rozvoj špecializovaných terénnych výskumov (geologických, hydrologických, pedologických a najmä biogeografických) a v súvislosti s nimi aj intenzívny rozvoj rôznych geografických odborov.
 
   1  |  2    ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.