Má len 200 až 400 mm zrážok, je porastaná trávou esparto a po zimných dažďoch aj inými rastlinami, ktoré sa udržiavajú zelené len jeden mesiac. Pasú sa na nej stáda oviec. Najväčším strediskom v tejto oblasti je Sidi – bel – Abbás. Saharské Alžírsko. Saharský Atlas sa rozprestiera na juh od Vysočiny šotov. Má viac zrážok. Svahy sú porastané lesíkmi a krovinami alebo sú premené na pastviny. Sever Alžírska môžeme rozdeliť na tri orografické pásma:

Malý Atlas (Pobrežný alebo Tellský Atlas), ktorý je veľmi rozčlenený na jednotlivé chrbty, tvorí severné pásmo pri pobreží a rozširuje sa od západu na východ až na 200 km. Najväčší zalesnený príbrežný masív je Dahra (1415m) a najväčší vnútorný chrbát je l’Ouarsenis (1985 m).
Plošina šotov (Oraňsko - alžírska meseta), ktorá leží v nadmorskej výške 800 –1 200 m, je najrozsiahlejšia na západe. Tvorí ju rad bezodtokových zníženín, kde v najmenších miestach sú soľné panvy. Saharský (Veľký) Atlas je tektonickým a orografickým pokračovaním marockého Vysokého Atlasu. Na západe je najvyšší Džebel Aissa (2236m) a na východe masív Aurés s Džebel Chélia (2328m). Sahara, najväčšia púšť, zasahuje do Alžírska strednou a severnou časťou. Najrozsiahlejším masívom alžírskej Sahary je Ahaggar s najvyššou horou Alžírska Mt. Tahat (3005m) vo svojom strede a so
žulovým hrebeňom Garet el Djenoun (2327m) na severe
a vulkanickým Adrarom (2154m) na východe.