Michalovce

Počet obyvateľov: 41 000
Rozloha : 5 281 ha
Mestský úrad: Osloboditeľov 30, 071 01 Michalovce


V severne časti Východoslovenskej nížiny na brehoch rieky Laborec v nadmorskej výške 115 m sa rozprestiera súčastné hospodárske a kultúrne – spoločenské centrum okresu i Zemplína – Michalovce. Mesto je vzdialené 60 km na východ od Košíc a 35 km od pohraničného mesta na Ukrajine Užhorodu. Zemepisná poloha mesta je určená súradnicami 48°46´ s. z. š. a 21°54´ v. z. d. Nad mestom vystupujú dve zalesnené vyvýšeniny – Hrádok (163 m) a Biela hora (159 m). Okraj Bielej hory obmývajú vlny vodnej nádrže Zemplínska Šírava (33 km2), ktorá je zo severu chránená oblúkom Vihorlatských vrchov. Územie mesta, najmä vršok Hrádok a jeho okolie, bolo osídlené už v praveku. História
Vo veľkomoravskom období sa obyvatelia tejto lokality presunuli do miest dnešného historického centra – Kostolného námestia, k brodu, ktorým prechádzala cez Laborec krajinská cesta. Osada sa úspešne rozvíjala aj po začlenení územia do uhorského štátu. V roku 1977 sa odkryli základy románskej rotundy z čias Veľkomoravskej ríše. Prvý známi názov Michaloviec je zaznamenaný v listine z roku 1244 ako Myhal. V roku 1290 sa objavuje názov Nogmihal – Veľký Michal, neskôr používaný v maďarskej podobe Nagy Mihály, popri slovenskej podobe Michalowce (1773). Ako sídlo hradného panstva (bývalého vodného strážneho hradu na Laborci a dôležitej obchodnej ceste ) Sztárayovcov mu patrilo 20 obcí, od roku 1418 sa vyvíjalo ako zemepanské mestečko poľnohospodárskeho charakteru s málo rozvinutými remeslami. Je centrom jedného zo štyroch slúžnovských obvodov Zemplínskej stolice, od roku 1773 nesie názov Michalovský. V roku 1449 získavajú Michalovce právo poriadať dva výročné trhy. Prekonali nápor husitov, ktorí mesto i hrad dobyli v roku 1453. Hrad bol 25 rokov v rukách J. Jiskru. Od 16. storočia bolo mesto pod vplyvom sedmohradských kniežat. Všeobecný úpadok v 17. storočí však postihol aj Michalovce. Od 17. storočia sa už aj tu združujú remeselníci do cechov. V roku 1828 pracovalo už 49 remeselníckych dielní. Východoslovenské roľnícke povstanie r. 1831 mesto obišlo.
Agrárna funkcia Michalovciam ostala aj za kapitalizmu po aktivizácii pivovaru, mlynu a tehelne. V roku 1867 získali Michalovce štatút veľkej obce. Určitý rozvoj sa zaznamenal po získaní železničného spojenia (r. 1871), aj administratívneho postu okresného sídla (r.1876). Sídlom župy boli Michalovce v r. 1919 – 1923. Po skončení 2.