TANAP

NÁRODNÝ PARK - rozsiahle (výmera nad 1000 ha), prírodovedecky hodnotné
územie, čo najmenej pretvorené hospodárskou
činnosťou človeka.


Charakteristika-->TANAP bol zriadený zákonom Slovenskej národnej rady z 18. 12. 1948 o Tatranskom národnom
parku,publikovanom v Zbierke zákonov SNR 1949, čl. 11, vydanej
19. 1. 1949.
TANAP je najväčším a najstarším chráneným veľkoplošným
územím v SR. Zaberá plochu 768 km. Zaberá
celé územie Tatier, ktoré sú najvyššou a najsevernejšou časťou
karpatského oblúka. Samotné Tatry sa
členia na Západné, Vysoké a Belianske Tatry.
TANAP sa rozkladá po obidvoch stranách slovensko - poľskej
hranice. Na území PR Tatrzánski park
Narodowy zaberá plochu 170 km. Podľa geologického zloženia
územie národného parku členíme na časť
jadrovú a obalovú. Jadrová časť zo žúl a kryštalických bridlíc
reprezentuje asi 2/3 územia. Obalová časť z
vápencov a dolomitov zaberá asi 1/3 územia-->Belianske Tatry a
Červené vrchy.
TANAP predstavuje jedinečnú vysokohorskú oblasť v Západných
Karpatoch. Karpatský oblúk dlhý 1800
km dosahuje Gerlachovským štítom (2655m) najväčšiu výšku a
ďalších 16 vrcholov presahuje absolútnu
veľhorskú výšku 2500 m, hoci Vysoké Tatry dĺžkou 26 km sú
najkratšími veľhorami sveta.
Podnebie -->V národnom parku prevláda horské, studené až veľmi studené
podnebie kontinentálneho charakteru. Prejavuje sa to veľkým rozdielom medzi letnými a zimnými
teplotami, ako aj prevahou zrážok v letnom
období. Snehová pokrývka sa tu udržuje 150 až 250 dní v roku, v
závislosti od expozície a nadmorskej
výšky.

Ide o najchladnejšie a najvlhkejšie územie Slovenska.
Vysoké Tatry sú pohorie s dokonale vyvinutým glaciálnym reliéfom
(skalnaté štíty,ľadovcové kotliny, kotly,
početné kamenné moria a morény okolo ľadovcových plies). K
najznámejším ľadovcovým dolinám vo
Vysokých Tatrách patrí Kôprová, Tichá, Mengusovská, Veľká a
Malá Studená dolina, Javorová, Bielovodská
a dolina Zeleného plesa.
V Belianskych Tatrách je známy rad javov spôsobený
periglaciálnou modeláciou (girlandové pôdy) a
krasové javy (Belianska jaskyňa).
Plesá -->V Tatrách je okolo 100 plies, z ktorých najväčšie a zároveň
najhlbšie je Veľké Hincovo pleso (20,08 ha a hĺbka 53,7) Z
ďalších plies sú známe Popradské, Štrbské, Skalnaté, Zelené
pleso, Päť spišských plies a pod.
U plies môžme rozlišovať 2 základné typy:
1.hĺbené ustupujúcimi ľadovcami
(Veľké Hincovo pleso...)
2.hradené ľadovcovými morénami
(Štrbské...)
Pre Belianske Tatry jetypický výskyt krasových javov
vytvorených prevažne erozívnou činnosťou vody vo
vápencoch a dolomitoch. Ide buď o povrchové krasové javy
(škrapy, priepasti, závrty), napr. Zadné
Meďodoly, Červ. vrchy, alebo o podzemné krasové javy - jaskyne,
ktorých bolo doteraz objavených v celých Tatrách vyše 250.
Na tatranských bystrinách pretekajúcich Mlynickou dolinou a
Malou Studenou dolinou sa vytvorili vodopády.
Lesy -->Najvýznamnejšou zložkou územia TANAPu sú lesy. Najväčšiu
plochu zaberajú smrečiny, len na severnom
okraji vápencovej časti sú na menších plochách aj bučiny. Svojráznosť podnebia, ako aj pestrá geologická
stavba Tatier podmienili vznik rastlinstva osobitého horského a
vysokohorského charakteru.

S pribúdajúcou
nadmorskou výškou a tým zároveň meniacim sa klimatickými
podmienkami možno v Tatrách rozlíšiť tieto
vegetačné stupne:
do 800 - 900 m. n. m. = podhorský-submontánny
800 - 1500 m. n. m. = horský-montánny
1550 - 1850 m. n. m. = podhôľny-subalpínsky.