Nemecko (projektová práca)

Po roku 1871 sa stalo Nemecko zjednoteným štátom. Pred tým bolo rozdelené na mnohé nezávislé štátiky. Aj dnes tvorí Nemecko 16 spolkových krajín s federatívnym systémom podobným v USA. Každá krajina má svoju vlastnú vládu a riadi miestne záležitosti, ako napr. vzdelávanie. Mnohí obyvatelia sa ešte vždy pokladajú napr. za Bavorov, až potom za Nemcov. Zjednotené Nemecko je podľa počtu obyvateľov po Rusku druhá najväčšia krajina Európy. Ekonomicky
je však najsilnejšia. Politický vývoj v Nemecku má rozhodujúci vplyv na vývoj a integráciu celej Európy.

Poloha, Podnebie

Nemecko má veľmi dobrú geografickú polohu a susedí s deviatimi štátmi. Na severe je omývaná Severným a Baltským morom. Celkom mu patrí 2390 km pobrežia. Jeho územím prechádzajú najdôležitejšie komunikačné osy spojujúce severnú a južnú, západnú a východnú Európu. Rozloha Nemecka je 356 954 km ². Klíma Nemecka je mierna, na severe výrazne oceánska. Smerom k juhovýchodu pribúda pevninové podnebie s väčším rozdielom medzi letom a zimou. Priemerné Januárové teploty sú v Bavorsku obvykle pod bodom mrazu, na severe a v údolí Rína nad nulou. Najteplejšie je v Hornorýnskom úvale, ktorý má i relatívne suchú zimu a dlhé obdobie slnečného svitu, v okolí Dražďan. Zrážky sa väčšinu pohybujú medzi 600-900 mm, na severe a západe sú častejšie, na juhu skôr padajú vo vegetačnom období. Veľmi daždivé sú Alpy (okolo 2000 mm). Snehová pokrývka býva mimo hôr nesúvislá a vydrží obyčajne len niekoľko dní, na horách 3-5 mesiacov.

Povrch

Nemecko sa dá rozdeliť do štyroch geografických oblastí: Severonemecká nížina, široké pásmo Stredonemeckej vysočiny, Bavorská plošina a úzky pás výbežku Alp pri rakúskych hraniciach. Pobrežie oboch morí je rozdielne. Baltské pobrežie nie je s výnimkou ostrova Rujana príliš vysoké, ale má brehy budované kriedovými usadeninami. Charakteristické sú tiež dlhé piesočnaté pláže a malé pobrežné jazierka oddelené kosami. Prevažne ploché pobrežie Severného mora je členené hlbokými lievikovými ústiami riek Emže, Vezery a Labe. Chránené hrádzami pred prenikaním mora. Severonemecká nížina je súčasťou veľkej Stredoeurópskej nížiny, ktorá sa tiahne z Francúzka až do Bieloruska. Celá bola pretvorená pevninským ľadovcom, ktorý zanechal výrazné stopy. Stredonemecká vysočina je zložitá sústava mnohých vrchovín a nízkych pohorí rôzneho veku a horninového zloženia. Na západe po oboch stranách Rína vystupuje rada nízkych pohorí.

Na ľavej strane Rýna tu patrí vulkanická vrchovina Eifel so známymi maary - jazerami, ktoré vznikli po výbuchu sopečných plynov. Na juh od starobylej Koblenze pri sútoku Rýna s Moselou oddeľuje krásne a hlboké rýnske údolie Hunsrück od pohoria Taunus 880m), ktoré prudkým zlomovým svahom s mnohými minerálnymi prameňmi na úpadku spadá do Hornorýnskej panvy. Východné hranice s Českou republikou tvorí Český les (Oberpfälzer Wald), na ktorý naväzuje (Böhmerwald) Šumava s najväčším vrchom Großer Arber (Veľký Javor 1456 m). Na juh od Dunaja sa rozkladá ploché juhonemecké alpské predhorie a Švábsko-bavorská plošina pokrytá mocnými nánosmi ľadovcov z riek z Alpskej oblasti. Z plochej krajiny na juhu strmo trčí hradba Severných vápencových Alp s najvyššou horou Nemecka Zugspitze (2963 m) a tiež najvyššou stenou Alp, 1800 m vysokou východnou stenou Watzmannu (2713 m) v najkrásnejšom národnom parku Nemecka Berchtesgaden. Na juhozápade tvoria hranice so Švajčiarskom a Francúzskom rieka Rýn vytekajúci z Bodamského jazera.

Vodstvo, rastlinstvo a živočíšstvo

Najdlhšie a najdôležitejšie rieky Rýn, Labe, Dunaj majú aj medzinárodný význam. Rieky sú cez splavné prítoky pospájané mnohými prieplavmi, ako Rýn- Mohan- Dunaj a iné. Najdlhšia rieka Rýn (Rhein) 1326 km (v Nemecku 865 km), Labe (Elbe) 1165 km (795 km), Dunaj 2850 km (647 km).
Lesy pokrývajú takmer 30% plochy zeme, ale väčšina dubových a bukových porastov aj v nižších polohách skoršie nahradili smrekové a borovicové monokultúry. Súvislejšie lesné porasty sú na horách, väčšinou v čiernom lese, ktorému dala meno tmavá jedľa a na Šumave, kde vysoko rastú i bučiny. Hranica lesov v Alpách je v 1600- 1800m a nad ňou sa rozkladajú porasty alpských lúk. Lúky a pasienky zaberajú asi 16% plochy zeme. Veľké plochy lesov väčšinou v oblasti Lužickej panvy a Krušných hôr sú poškodzované kyslým dažďom. Znečistenie životného prostredia sa v posledných rokoch výrazne znížilo. V Severonemeckej nížine sa vyskytujú rozsiahle vlhké barinaté rašeliny. Fauna Nemecka je typická pre celú strednú Európu, pôvodný ráz si zachovala iba v Alpách (kozorožec, kamzík, sviš, snežný kúr, orol). Obmedzené sú stavy lovnej a stepnej zvery, len výnimočne sa vyskytujú vzácne druhy. Bohatšie je sťahovavé vtáctvo. Veľká časť územia Nemecka (takmer 15%) je chránená. Národný park Bayerisher, Národný park Taunus a Národný park Altműhltal.

Obyvateľstvo

Nemecký národ má spoločné dejiny trvajúce veľa storočí, ale spoločnú reč nadobudol až v 16. stor. Preklad biblie od Martina Luthera v roku 1522 sa stal základom dnešnej nemčiny. Národnostne je jednotná.

Nemci tvoria rozhodujúcu časť pôvodnej populácie. Nemecko je ale štátom s najväčším počtom prisťahovalcov v Európe. V súčasnosti žije na SRN asi 6 miliónov cudzincov a ich zvyšujúci sa počet vyvoláva násilné akcie neofašistov a odpor predovšetkým nezamestnaných mladých ľudí na východe. Cudzinci taktiež zaisťujú prirodzený prírastok obyvateľov, lebo nemecká populácia dlhodobo vymiera. Nemci 91,9%, Turci 2,3%, občania Juhoslávie 1,8%, Taliani 0,7% a Gréci 0,4%. Rozloženie veriacich sa odráža od historického rozdelenia od doby reformácie. Luteráni dominujú na severe a východe, rímsky katolíci na Juhu a v oblasti Rýnu. Protestanti 46,5%, rímsky katolíci 36,5%, moslimi 2,2%, ostatný kresťania 1,8% a ostatný bez vyznania 13%. Taktiež kultúrne a jazykové rozdiely medzi severom a juhom sú značné. Vekové skupiny obyvateľov:
0-14 rokov -16,4% , 15-60 rokov -62,9%, nad 60 rokov -20,7%

Hospodárstvo, doprava

Aj keď je Nemecko hospodársky tretia najsilnejšia zem sveta, jeho zjednotenie prinieslo problémy. Rozdiely medzi obidvoma časťami zeme sú vo sfére produktivity práce a vybavenosti. Poľnohospodárstvo je veľmi intenzívne, ale zamestnáva iba 3% ekonomicky aktívnych obyvateľov. Veľký objem potravín sa musí dovážať. Pestujú sa predovšetkým obilniny (pšenica, jačmeň a žito), ďalej zemiaky, cukrová repa a zelenina. Nemecko je prvé vo svete v produkcii chmeľu a vyrába viac ako 500 značiek piva. 3/4 zaisťuje živočíšna výroba zameraná na chov prasiat a najviac v severnej časti. Rozširuje sa chov oviec. Rybolov prevažne vzdialenejších moriach nestačí kryť potrebu. Taktiež lesníctvo je veľmi vyspelé a lesy sú výborne udržované. Nerastné zdroje zeme sú jednostranné a pomerne obmedzené. 1.miesto na svete má Nemecko v ťažbe hnedého uhlia, 2. v produkcii draselných solí. Významná je stále ťažba čierneho uhlia, zemného plynu a kamenej soli. Nízka je produkcia ropy. Viacej než 2/3 elektriky sa vyrába spaľovaním fosílnych palív, ale podiel jadrových elektrárni sa blíži k 30%. Výroba elektrickej energie za rok v mld. kWh: tepelná 334,9; vodná 19,6; jadrová 146,4.
Nemecký priemysel je najmohutnejší v Európe. Najdôležitejšia je výroba automobilov (3. miesto na svete) a ďalších dopravných prostriedkov, ktoré tvoria až 20% vývozu. Významná je produkcia obrábacích strojov, výrobkov presnej mechaniky a optiky, elektroniky a elektrotechniky. Oblasť Kolín nad Rýnom predstavuje najväčší priemyslovú oblasť v Európe.

Staré spolkové zeme majú vynikajúcu a veľmi hustú sieť železníc a ciest a najdlhšia diaľničná sieť v Európe (11 000 km). Diaľnice na východe sa však od doby kedy boli postavené, takmer nezmenili. Stav železníc je podobný. Významná je vodná doprava a Rýn je najfrekventovanejšia vodná sieť. Duisburg je najväčší prístav v Európe. Pravidelné letecké spojenie má celkom 40 miest. Mestá, kultúra

Hlavné mesto Nemecka je Berlín (3 490 000) jeho nadmorská výška je 38m a priemerné teploty cez január -0,6°C a cez júl 20,3°C, ale sídlom spolkového prezidenta, parlamentu, a spolkovej vlády je Bonn (305 000). Ďalšie veľké mestá: Hamburg, Mníchov, Essen. Mnoho vrcholových športovcov pochádza z Nemecka vrátane Borisa Beckera, Stefi Grafovej a Michaela Schumachera. Futbal patrí medzi divácky najobľúbenejší šport. Národné mužstvo bolo úspešné a niekoľkokrát vyhralo majstrovstvá sveta najnovšie v roku 1990.
Úroveň zdravotníctva a liečebné práce sú v Nemecku veľmi dobré. Sociálny systém je vynikajúci v oboch častiach zeme a poskytuje rozsiahle výhody. Školská dochádzka je aj na druhom stupni bezplatná a povinná a úroveň vzdelaní je všeobecne vysoká. Nemecké univerzity majú výbornú úroveň a tradíciu. Každoročný mníchovský sviatok piva patrí k najväčším z mnohých pivných slávností, ktoré sa konajú po celom Nemecku. Trvá dva týždne a láka milióny pivárov. Pivo je v Nemecku národným nápojom a víno je druhé v poradí. Obľúbené druhy jedla sú chlieb, pečivo, praclíky, studené mäsá a syry. Klobásy sú ďalšou Nemeckou špecialitou. Mnohé oblasti vyrábajú svoje vlastné klobásy a salámy.

História

Najstaršími obyvateľmi Nemecka boli v 1. tisícročí p. n. l. Kelti, na severe pozdĺž pobrežia Baltského mora Germáni. V roku 410 n. l. germánski Vizigoti vylúpili Rím. Za Karla Veľkého siahala Franská ríša od Severného mora k Rímu. Začiatkom 10. storočia sa aj táto ríša rozpadá. Otto I. je v roku 962 korunovaný na rímskeho cisára a stáva sa zakladateľom Svätej ríše rímskej, jeho súčasťou bolo Nemecko, Burgundsko a Taliansko. Súčasťou politických a hospodárskych zmien na začiatku 16. stor. bola aj náboženská reforma. V jej rámci sa v roku 1530 protestantskí panovníci zjednotili a pod vedením saského vojvodcu Jána Bedřicha vytvorili Šmalkalský spolok a viedli vojny proti Karlovi V. V roku 1618 začal cisár Ferdinand II. vojenské ťaženie proti českým protestantom. V priebehu 30-tich rokov sa počet obyvateľstva na území Nemecka znížil asi o 7 miliónov. Jedným z výsledkov viedenského kongresu bolo vytvorenie Nemeckého spolku. Medzitým rástla moc Pruska. Prusko-rakúska vojna v r.

1866 viedla k vylúčeniu Rakúska z konfederácie a nasledujúca francúzsko-pruská vojna zaistila Prusku dominantné postavenie. V roku 1907 bolo vytvorené vojenské spojenectvo Nemecka, Talianska a Rakúsko-Uhorska proti Anglicku, Francúzsku a Rusku. Zavraždením rakúskeho veľkovojvodcu Františka Ferdinanda srbským nacionalistom v Sarajeve. V roku 1914 vyvolalo I. svetovú vojnu. Tá skončila v roku 1918 porážkou Nemecka.
V roku 1933 sa stal kancelárom Adolf Hitler. Hitler sa stáva vodca Tretej ríše a v roku 1936 vzniká útočný pakt Berlín-Rím. V roku 1938 Hitler okupuje Rakúsko, po Mníchovskej dohode zaberá Sudety a v roku 1939 napadnutím Poľska rozpútava II. svetovú vojnu. Na konci vojny (1939-1945), ktorá stála životy asi 50. mil. ľudí, zem bola rozdelená do zón : Anglickej, Francúzskej, Americkej a Ruskej. V roku 1949 vznikla Spolková republika Nemecko aj zväz Nemeckej Demokratickej republiky. V roku 1989 bol následkom demonštrácií zlikvidovaný Berlínsky múr. 3.októbra 1990 prišlo k oficiálnemu zjednoteniu Nemecka.

Záver

I keď Nemecko dostáva významné prímy z cestovného ruchu, výdaje nemeckých turistov v cudzine sú 3-krát vyššie. Nevyužité možnosti poskytuje východná časť zeme s množstvom kúpeľov a historickými pamiatkami. Použitá literatúra: Encyklopédia Zemepis sveta (1999).

Zdroje:

Atlas sveta -