Roku 1887 sa takmer uprostred Paríža, na ľavom brehu rieku Seiny, začal čulý stavebný ruch. Na veľké priestranstvo, ktoré domorodci nazvali podľa rímskeho boha vojny Mars, začali privážať kovové trámy, priečky a tyče. Parížania nedôverčivo krútili hlavami. Dovtedy na Marsovom poli cvičievali budúci dôstojníci z neďalekej kráľovskej akadémie, tu sa usporadúvali slávnostné prehliadky. V rokoch 1867 a 1878 sa tu konali s veľkým úspechom Svetové výstavy. Aj ďalšia Svetová výstava v roku 1889 sa mala uskutočniť na Marsovom poli. Čulý stavebný ruch súvisel s prípravami na túto Svetovú výstavu. Ing. Gustave Eiffel, známy ako staviteľ železných mostov, dostal od správy mesta povolenie postaviť na Marsovom poli vysokú kovovú vežu, ktorá sa mala stať symbolom Svetovej výstavy 1889.
Poprední parížski a francúzski maliari, spisovatelia a básnici márne protestovali proti stavbe „kovovej ozruty“ v srdci Paríža. báli sa, že jej viac ako 300-metrová silueta zohaví panorámu mesta, ktoré patrilo medzi najkrajšie na svete. Ing. Eiffel však staval vežu ďalej.
Svetová výstava 1889 sa už uskutočnila pod novou dominantou
Paríža–Eiffelovou vežou. Jej konštrukcia vzbudila zaslúžený obdiv nepochybne aj preto, že z jej úctyhodnej výšky sa ponúkal prekrásny, dosiaľ neznámy pohľad na Paríž. V súčasnosti vystúpi na Eiffelovu vežu ročne vyše 3 000 000 návštevníkov. Často stoja v dlhých radoch pred pokladnicou a pred výťahmi, Ktoré ich vyvezú až do výšky 274 metrov. Kto by chcel ísť k najvyššej vyhliadkovej plošine Eiffelovej veže pešo, musel by prejsť po 1652 schodoch.