Nitriansky kraj

Základné údaje :
Rozloha : 6343 km2
Počet obyvateľov : 716 560
Hustota zaľudnenia : 112,9 obyvat. km2

Poloha kraja

Nitriansky kraj zaberá juhozápadné Slovensko. Hraničí s troma krajmi, s Trnavským na západe, s Trenčianskym na severe, s Banskobystrickym na východe a s Maďarskom na juhu. Prirodzenú štátnu hranicu tu tvorí rieka Dunaj a dolný tok Ipľa, ktorý sa do Dunaja vlieva. Svojou rozlohou patrí Nitriansky kraj k stredne veľkým krajom Slovenska. Rozlohou je na 5.mieste a počtom obyvateľov mu patrí 3.miesto, po Košickom a Prešovskom kraji. Špecifikom Nitrianskeho kraja je jeho najväčší podiel obyvateľov maďarskej národnosti. Kraj ma taktiež veľmi významnú geopolitickú polohu. Je súčasťou Euroregiónu Váh-Dunaj-Ipeľ tvoreného, okrem neho, ešte Peštianskou župou a župou Komárom-Esztergom. Cieľom tohto združenia je spolupráca medzi pohraničnými územiami zalozená na posilnení komunikácie medzi slovenským a maďarským národom, na spájaní ľuďí, regiónov, štátov pri zachovaní regionálnych špecifík. Výhodou Nitrianskeho kraja je aj jeho dopravná poloha, s významnými dopravnými koridormi. K tým najstarším obchodným cestám patrila Jantárová cesta, využívaná už v predrímskom období, ktorá spájala Podunajsko s Baltskou oblasťou pozdĺž Nitry. V období Veľkej Moravy bola dôležitou cesta spájajúca Nitru s Mikulčicami, ktorá viedla cez Malé Karpaty v smere tzv. Českej cesty. V období existencie Nitrianskej župy sa veľmi využívala i Vážska cesta.
Najvýznamnejším dopravným uzlom kraja je krajské mesto Nitra, kde sa križujú tri cesty prvej triedy ( od Bratislavy, od Prievidze v smere na Komárno, od Banskej Bystrice). Nevýhodou tohto uzla je však absencia hlavných celoslovenských železničných spojení. Hlavný ťah prechádza totiž severozápadne od Nitry, kde železničnými uzlami sú Zbehy a Lužianky. Severojužné prepojenie Nitrianskeho kraja zabezpečuje železničnňá trať Prievidza-Nové Zámky, ktorá sa pripája na medzinárodné dopravné spojenia. Nové Zámky su najväčším železničným uzlom tohto kraja. Kraj je prístupný taktiež leteckou dopravou a to cez letisko v Nitre-Janíkovciach, ktoré v roku 1998 získalo štatút medzinárodného letiska pre nepravidelnú leteckú dopravu. Dunajom je zabezpečené prepojenie Slovenska so štátmi juhovýchodnej a západnej Európy ( je súčasťou vodnej cesty Dunaj-Mohan-Rýn ). Prístav celoštátneho významu tu tvorí mesto Komárno.

História a administratívny vývoj

História Nitry sa začína koncom 5.

storočia, kedy na jej územie prichádzajú prví Slovania, samotné počiatky osídľovania tohto územia sa však viažu až k praveku. Už v 1. polovici 7. storočia sa západné pramene zmieňujú o štátnom útvare Slovanov, Samovej ríši. Samova ríša bola akýmsi predchodcom ďalšieho štátneho útvaru - Veľkej Moravy, ktorej jedno z centier bolo práve v Nitre. V 9.storočí bolo územie Nitrianskeho kraja súčasťou Nitrianskeho kniežatstva, neskôr jadrovým územím Veľkej Moravy až do roku jej zániku (907). Po jej zániku sa územie postupne začleňovalo do formulujúceho sa uhorského štátu, ktorý si svoju územnú organizáciu sformoval na báze komitátov so strediskami správy hradov v Nitre, v Komárne a v Starom Tekove. Rozpadom hradneho zriadenia sa komitáty postupne zmenili na stolice. V období od 13. storočia do roku 1848 územie dnešného kraja patrilo do 6 stolíc - Nitrianskej, Tekovskej, Ostrihomskej, Hontianskej, Komárňanskej a Bratislavskej. Po porážke revolúcie boli stolice nahradené župami, na našom územi rovnomennými. Trvali až do roku 1922, počas tohto obdobia v roku 1785 - 1790 za územnej reorganizácie Jozefom II. boli Nitrianska, Tekovská a Bratislavská súčasťou Nitrianskeho dištriktu, Komárňanská a Ostrihomská župa súčasťou Rábskeho a Hontianska župa Banskobystrického dištriktu. V rokoch 1923-1928 územie kraja patrilo do 3 veľžúp - Nitrianskej, Bratislavskej a Zvolenskej. V roku 1928-1938 sa zaviedlo krajinské zriadenie s členením priamo na okresy, ktorých na území kraja bolo 11 ( Komárno, Šaľa, Párkaň-Štúrovo, Stará Ďala-Hurbanovo, Želiezovce, Levice, Vráble, Zlaté Moravce, Topoľčany, Nitra a Nové Zámky. V rokoch 1938-1945 južnú časť Nitrianskej župy okupovalo Maďarsko, k severnej časti sa pričlenil okres Hlohovec. V roku 1949 vznikli opäť kraje - Nitriansky kraj však ešte stále nemal podobu dnešného. V roku 1960 zanikol a spolu s Bratislavským vytvoril Západoslovenský kraj až do roku 1996. Od roku 1996 sa územie dnešného Nitrianskeho kraja člení na 7 okresov. Najsevernejším okresom je okres Topoľčany, južne od neho leží okres Nitra, ďalej Zlaté Moravce, k novovzniknutým okresom patrí na západe okres Šaľa, susediaci s okresom Nové Zámky. Najvýchodnejším okresom je okres Levice, je taktiež aj najväčší okres. Najjužnejším okresom je okres Komárno. Geologická stavba a georeliéf

Územie kraja možno rozčleniť na dve rozdielne časti. Na nížnatú časť Panónsku panvu a hornatú krajinu Západných Karpát. Z geomorfologického hľadiska členenia ide o 2 geomorfologické subprovincie :
1. Malá Dunajská kotlina - s oblasťou Podunajská nížina
2.

Vnútorné Západné Karpaty - s oblasťami Fatransko-tatranskou, Matransko-slanskou a Slovenským stredohorím. Malá Dunajská kotlina je na území zastúpená Podunajskou nížinou. Prevažná časť územia je tvorená práve ňou. Južnú časť Podunajskej nížiny tvorí Podunajská rovina. Nižšie časti roviny zaberajú mokrade, vyšší stupeň roviny vytvárajú riečne terasy do 30 m relatívnej výšky nad Dunajom. Severnú časť nížiny tvorí Podunajská pahorkatina. Rieky Nitra, Žitava, Hron, Ipeľ rozrezali vrchopliocénny zarovnaný povrch na čiastkové pahorkatiny, t.j. na Nitriansku, Žitavskú, Hronskú a Ipeľskú pahorkatinu. Výškové rozdiely sú 31 - 150 m v nadmorskej výške od 110 - 350 m. Zo severu, východu a juhovýchodu na Nitriansky kraj zasahujú jednotlivé pohoria subprovincie Vnútorné Západné Karpaty, Severnňý lem územia tvoria jadrové pohoria Fatransko-tatranskej oblasti centrálnych Karpát - Považský Inovec a Tríbeč. Vnútorné Karpaty sú zastúpené sopečnými pohoriami Pohronský Inovec a Štiavnické vrchy tvorené prevažne ryolitmi a ryodacitmi a Krupinská planina zo sopečných tufov a aglomerátov. Najvyšší bod

Na chrbte Považského Inovca v okrese Topoľčany sa nachádza najvyšší bod kraja - 893 m n.m.

Najnižší bod

Pri výtoku Dunaja z územia SR v okrese Nové Zámky v katastri obce Chľaba leží najnižší bod - 110 m n.m.

Nerastné suroviny

Najväčší podiel na nerastnom bohatstve Nitrianskeho kraja majú nerudné suroviny. Energetické suroviny ( ložisko Golianovce), uhoľné ložiská ( Štúrovo - Obid - Mužľa, Beladice, Obyce ), ďalej ložisko lignitu (v Pukanci ). Ložiská rašeliny sú v Jedĺovňých Kostoľanoch a v Nevidzanoch. Kraj je bohatý na zásoby stavebného a dekoračného kameňa i tehliarenských hlín. Stavebný kameň sa ťaží v Čiernych Kľačanoch, Obyciach, Hostiach, Krčne a v Hotianských Trsťanoch. Vápenec sa zas taží v lokalitách Žirany a Kolíňany. Ďalej sa tu nachádzajú ložiská ónyxového mramoru a travertínu ( Zlatý ónyx, Šikloš ), tehliarenske hliny ( Zlaté Moravce, Mankovce ). V Pukanci sa tiež nachádza významné ložisko ílov.

Podnebie

Nitriansky kraj patrí vzhľadom k nížinatémi charakteru k najteplejším, ale zároveň najsuchším oblastiam Slovenska. Nachádza sa tu najteplejšie miesto Slovenska - okolie Štúrova, priemerná ročná teplota 10,4 C. Bola tu nameraná aj najvyššia priemerná ročná teplota 11,7 C z roku 1951 a najvyššia priemerná mesačná teplota 23,5 C v júli 1950. Najteplejším miestom je Komárno kde bola 5.7.1950 teplota 39,8C. Podunajská nížina dostáva najviac slnečnéhosvitu ( 2165 hodín-Hurbanovo) a najmenej zrážok (529 mm).

Patrí do teplej klimatickej oblasti. Priemerná januárová teplota je -1 az -2 C, priemerná júlová teplota je 20 C, priemerný ročný úhrn zrážok je 550-600 mm. Vodstvo

Územie kraja patrí do povodia veľtoku Dunaja, do ktorého sa vlieva pri Komárne Váh s Nitrou a severovýchodne od Štúrova aj Hron a vo východnej časti kraja Ipeľ. Dunaj a Ipeľ zároveň na juhu vytvárajú prirodzenú štátnu hranicu. Os kraja tvorí rieka Nitra s prítokom Žitava. Najvýznamnejšie toky sú : Dunaj, Váh, Nitra, Hron, Ipeľ. Kraj ma aj mnohé minerálne a geotermálne vody. Kyselky vystupujú na levickej zlomovej línii v Kalinčiakove, Santovke a Slatine. V Kalinčiakove vyviera prameň Margita. V Santovke sa plní do fliaš alkalická kyselka ako stolová voda, podobne sa využíva aj studená alkalická zemitá slaná kyselka zo Slatiny. Známe teplé vrty sú v Nových Zámkoch, Štúrove či vo Dvoroch. Teplota vody sa tam pohybuje od 22-41C v Štútove po 62C vo Dvoroch. Ďalšie termálne vody sú navŕtané v : Šali, Komárne, Čalove, Podhájskej, Obide, Patinciach, Diakovciach a inde.Tieto termálne vody sa poväčšine využívajú v termálnych kúpaliskách. Obyvateľstvo

Na území Nitrianskeho kraja sa koncentruje 13,3 percenta obyvateľstva SR. Žije tu 716 560 obyvateľov a týmto sa radí na 3. miesto po Prešovskom a Košickom kraji. Hustota obyvateľstva je 113 obyvateľov na km štvorcový, čo je nad celoslovenský priemer 110 obyvateľov. Hustota zaľudnenia je v jednotlivých okresoch rozdielna. Najnižšia hustota je v okresoch Levice a Zlaté Moravce ( 78 a 84 obyvateľov na km2). Medzi najhustejšie zaľudnené patria okres Nitra - 187 obyvateľov na km2 ) a okres Šaľa - 153 obyvateľov na km2. V štrukture pohlavia obyvateľstva mierne dominujú ženy 51,6 percenta. Ohľadom migrácie dominujú prisťahovaní nad vysťahovanými., migračné saldo je kladné a to 1,16 percenta. Miera nezamestnanosti tu bola k 31.12.1998 17,64 percenta. Územie Nitrianskeho kraja patrí k národnostne zmiešaným územiam SR. Dominuje tu slovenská národnosť - 68,56 percenta, maďarská národnosť tvorí 29,71 percenta obyvateľstva Nitrianskeho kraja. V okrese Komárno dosahuje maďarská národnosť vyše 72 percent a v okrese Nové Zámke vyše 40 percent. Vysoký podieľ maďarskej národnosti majú aj okresy Levice a Šaľa. Na severe v okresoch Topoľčany a Zlaté Moravce podiel slovenskej národnosti dosahuje 98,67 resp. 96,87 percenta. V okrese Nitra je to 90,22 percenta, maďarskej je 7,95 percenta obyvateľstva.

Česká národnosť tvorí 0,8 percenta a rómska 0,5 percenta.

Sídla

Na území Nitrianskeho kraja sa nachádza 350 sídiel. Miest je 15 a vidieckých sídiel 335. Viac ako polovica obyvateľstva žije v mestách. V krajskom meste Nitra, ktoré je 4. najväčším mestom Slovenska, žije 87 555 obyvateľov, to znamená 12,3 percenta obyvateľstva celého kraja. Druhým najväčším mestom kraja sú Nové Zámky so 43 492 obyvateľmi. Ďalšie mestá podľa veľkosti sú Komárno, Levice, Topoľčany, Šaľa. Ďaľej sú to menšie mestá ako Zlaté Moravce, Štúrovo, Šurany, Kolárovo, Vráble, Šahy, Hurbanovo, Želiezovce, Tlmače.

Priemysel

Rozvoj priemyselnej výroby nastal v Nitrianskom kraji po 2.svetovej vojne. Do tohto obdobia bola priemyselná výroba zastúpená len niekoľkými menšími závodmi textilného, kožného, tehliarenského, strojárského a najmä potravinárskeho priemyslu.
Makroregión Ponitrie - člení sa na Hornonitriansky priemyselný región a Dolnonitrianský priemyselný región.
Hornonitriansky priemyselný región je reprezentovaný okresom Topoľčany, s centrom, mestom Topoľčany. V Topoľčanoch je zastúpená strojárska výroba ponikom Kovotopoľ a.s. a Topos a.s. v Továrnikoch. Ďaľej je tu Elektrokarbon a.s. Topoľčany - výrobca uhlíkových produktov, odvedvie nábytku reprezentuje podnik Mier a.s. Topoľčany. Odevný priemysel je zastúpený v Topoľčanoch divíziou Ozety a.s. Trenčín. Potravinársky priemysel má základňu hlavne v podniku Topvar a.s. Po pivovare Zlatý Bažant, druhý najväčší pivovar SR. Ďalšie podniky sú Topmäso s.r.o. i Topec a.s. Dolnonitrianský priemyselný región tvorí južná a stredná časť Nitrianskeho kraja - okresy Nitra, Zlaté Moravce, Komárno a Nové Zámky. Patria sem cukrovary : Cukrovar a.s. Šurany, Pohronský cukrovar a.s., Pohronský Ruskov, Cukrovar a konzeváreň š.p. Nitra t.č. v likvidácii ). Tatkiež do tohto typu podnikov patrí aj Víno a.s. Nitra - Lužianky. Konzervárne sú v Nových Zámkoch zastúpené firmou Novofruct-osm a.s. Nové Zámky. V Nitrafroste a.s. v Nitre je výroba orientovaná na zmrazovacie ovocia, zeleniny a produkciu hovových mrazených jedál, polotovarov a mliečnych mrazených krémov. Mlynské výrobky sa produkujú vo firme Miva v Nitre. Mliekarenské závody sú Agromilk a.s. Nitra a Mliekospol a.s. Nové Zámky. Pekárenský priemysel je v mestách veľkopekárňami v Nitre a v Nových Zámkoch. Najväčší slovenský pivovar je v meste Hurbanovo - Zlatý Bažant. Mäsozávody sú v Nových Zámkoch - Novum a.s., mäsokombináty v Nitre i Komárne. Hydinárske závody sú zastúpené dvoma menšími prevádzkami v Komárne a Lužiankach.

Okrem potravinárského odvetvia má významnú rolu aj priemysel strojárstva. Slovenské Lodenic a.s. Komárno sú najväčším strojárenským podnikom Nitrianskeho kraja. Contexco a.s. Komárno je zameraná na predaj a výrobu ISO-kontajnerov. Ďalšie významné strojárske podniky sú Volkwagen s.r.o. Elektrické systémy v Nitre a Zlatých Moravciach, Nitrianske strojárne a.s., TOP STROJ s.r.o. Nitra - orientujúci sa na výrobu strojov pre potravinársky priemysel a poľnohospodárstvo. Elektrotechnický priemysel je sústredený v Nových Zámkoch a v meste Vráble. Elektrosvit a.s. je näjväčším závodom tohto odvetvia. Ďalšie závody tohto odvetvia sú Kromberg a Shubert v Kolárove, Teson a.s. Vráble.
Kovospracujúci priemysel je reprezentovaný podniko Nový Calex a.s. Zlaté Moravce zameraný na výrobu chladničiek a mrazničiek. Chemický priemysel tvoria Plastika Nitra a.s. a Mevak a.s. Nitra.
Ďaľej sa tu nachádzajú odbory nevyhnutné pre stavebníctvo. Kameňolomy a štrkopiesky a.s. Zlaté Moravce - kameňolomy v Obyciach, Čiernych Kľačanoch, Pohraniciach. Štrkopiesky a piesky sa ťažia v Štrkopieskoch a.s. Komárno. Vápenec na území kraja sa ťaží v lomoch v Žiranoch a v Kolíňanoch. Ostatné odbory finálnej výroby sú : Pálená krytina š.p. Zlaté Moravce, Tehelňa š.p. Nitra - Ivánka(v likvidácii), Ferenit a.s. Nitra. Energitický priemysel je zastúpený v Nitrianskom kraji závodmi v Nitre, Nových Zámkoch a Komárne.
Hornohronský priemyselný región tvorí juhovýchodná časť územia. Podniky pôsobiace v tomto regióne sú Slovenské energetické strojárne a.s. Tlmače, Levitex a.s., Itimex s.r.o. Šahy, Preciosa a.s. Jablonec nad Nisou, Západoslovenské žriedla a.s. Santovka. Podniky v ďalšom regióne - Dolnovážskom priemyselnom regióne sú Duslo a.s. Šaľa, Trikota a.s. Šaľa a iné. Kultúra

Nitriansky kraj je bohatý svojim kultúrnym dedičstvom. V kraji je 5 regionálnych stredísk - v mestách Nitra, Komárno, Nové Zámky, Topoľčany a Levice. Kultúrnym centrom kraja je krajské mesto Nitra. Nachádzajú sa tu dve divadlá - Divadlo Andreja Bagara a Bábkové divadlo. Pôsobia tu aj dve rádiá - Hviezda FM a rádio Nitra. V ďalších mestách sú ďalšie menšie kultúrne strediská. V Komárne to je Jójkaiho divadlo. V Nitrianskom kraji je 2525 hnuteľných kultúrnych pamiatok, 11 národných kultúrnych pamiatok, 2 pamiatkové rezervácie, 6 pamiatkových zón. Cestovný ruch

K významným strediskám cestovného ruchu patria rekreačné oblasti: Duchonka, Striebornica, Remitáž - Jelenec, Patince, ďalej vodné plochy Komjatice, Komoča, Tesáre.

Nachádza sa tu aj množstvo letných kúpalisiek postavených na geotermálnych prameňoch napr. Štúrovo, Margita-Ilona, Komárno, Nové Zámky, Podhájska, Diakovce, Santovka. Na územi kraja je tiež viacero hradov ako napr. Nitriansky, Topolčiansky a Oponický hrad, kaštiele v Tovarníkoch a Bohuniciach.
K turisticky atraktívnym patria aj Levický hrad, banská obec Pukanec aj pamiatková rezervácia ľudovej architektúry slaômé obydlia v Brhlovciach a rímske opevnenie v Lží a mnoho iných.