Stredné Považie

POLOHA STREDNÉHO POVAŽIA:

Časť Slovenska, nazývaná stredné Považie sa nachádza z časti na západnom a z druhej časti na severnom Slovensku. Celá táto oblasť patrí do Trenčianskeho kraju. Stredné Považie sa nachádza v blízkosti slovenskej hranice s Českom. K oblasti stredného Považia patria známe vrchy, ktorými sú Strážovské a Súľovské vrchy a taktiež Biele Karpaty. Súčasťou sú tiež významné mestá, ako napríklad Trenčín, Považská Bystrica, Púchov, Nová Dubnica a iné. Oblasť je charakteristická aj tým, že ňou prechádza najdlhšia rieka Slovenska, ktorou je Váh. Najnižší bod, ktorý sa tú nachádza sa volá Lyský priesmyk a dosahuje 528 m.n.m. Najvyšší položený bod v strednom Považí je Kobylinec s výškou 911 m.n.m. GEOLOGICKÁ STAVBA STREDNÉHO POVAŽIA:

Stredné Považie má rozmanitú geologické stavbu. Popri rieke sa nachádza „materiál“ mladších štvrtohôr, teda brehy rieky Váh pokrývajú najmä štrky a piesky. Materiál starších štvrtohôr tvoria spraše a viate piesky, ktoré ďalej tvoria stredné Považie. Vrchy, nachádzajúce sa v opisovanej oblasti, tvoria najmä vápence a dolomity, ktoré vznikali v mladších a starších druhohorách. V Bielych Karpatách tvoria geologickú stavbu pieskovce, ílovce a zlepence, ktoré svoj vznik datujú na staršie treťohory. Oblasť stredného Slovenska je známa ťažbou vápencov a dolomitov. PÔDY STREDNÉHO POVAŽIA:

Do tejto oblasti patrí viac druhov pôdnych typov. V okolí rieky Váh možno nájsť fluvizeme. Ďalej, napríklad v okolí Trenčína sa nachádzajú hnedozeme, kde sa vyskytuje viac zrážok ako v oblastiach, kde sa nachádzajú černozeme. V Súľovských a Strážovským vrchoch možno nájsť pôdy zvané rendziny, na ktorých rastú najmä ihličnaté stromy a kosodrevina. Taktiež sa tu nachádzajú luvizeme, ktoré sú najmä v oblasti, kde prechádzajú nížinaté oblasti do pohorí. Ostatnú časť stredného Považia zaberajú kambizeme, teda hnedé lesné pôdy, ktoré sú na Slovensku najrozšírenejšie. VODSTVO STREDNÉHO POVAŽIA:

Oblasťou stredného Považia preteká len jedna významná rieka, ktorou je Váh, najdlhšia rieka, ktorá preteká Slovenskom. Priemerný ročný prietok tejto rieky v tejto časti Slovenska je 300 m3 za sekundu. Pretože oblasťou preteká rieka Váh, stredné Považie patrí do povodia Váhu, ktoré má 10 247 km2. Oblasť medzi Trenčínom a Považskou Bystricou patrí do úmoria Čierneho mora, pretože Váh sa nakoniec vlieva do Dunaja. Váh patrí medzi stredohorské typy riek, teda najnižší odtok má v zime a maximálny vodný stav na jar.

V strednom Považí sa nachádza známa vodná nádrž, ktorá sa nazýva Nosice. Nachádzajú sa tu aj známe kúpeľné mestá, napríklad Nimnica a Trenčianska Teplá, kde vyvierajú liečivé minerálne vody. RASTLINSTVO STREDNÉHO POVAŽIA:

Pôvodne sa v tejto oblasti nachádzali lužné lesy, ktoré sa rozprestierali v povodí rieky Váh. Dubové a dubovo-hrabové lesy tvorili ďalšiu časť stredného Považia. A nakoniec, v oblastiach, ktoré tvoria Súľovské, Strážovské vrchy a Biele Karpaty, sa rozprestierali bukové a jedľové lesy. V dnešnej dobe je väčšina lesov vyrúbaná a všade sú postavené rôzne mestá. Teda miesta, na ktorých kedysi rástli stromy sú zastavané asfaltom, betónom a rôznymi inými vecami, ktoré tvoria dnešné mestá. Nejaké rastlinstvo možno ešte badať v pohoriach, ale aj tam väčšinou ľudia chodia ťažiť. Ale teda, možno tam nájsť rôzne ihličnaté a listnaté stromy a kosodrevinu.
Na strednom Považí sa pestujú hlavne zemiaky a ľan, taktiež tu môžeme nájsť ľudí pestovať obilniny, ktorými sú pšenica, raž, ovos. Ďalej je tu možnosť pestovať repku a samozrejme kukuricu.

ŽIVOČIŠSTVO STREDNÉHO POVAŽIA:

Väčšia časť stredného Považia sa nachádza v oblasti živočíšstva listnatých lesov, ale zapadá sem aj časť oblasti živočíšstva ihličnatých lesov, ktorá sa nachádza v Strážovských a Súľovských vrchoch. Žijú tu divé zvieratá, medzi ktoré patria medvede, líšky, vlci a taktiež sa v lesoch pohybujú aj srny. Pre úžitok ľudstva sa v tejto oblasti chovajú najmä ošípané, hovädzí dobytok a ovce. KLÍMA STREDNÉHO POVAŽIA:

Oblasť stredného Považia zasahuje do všetkých podnebných oblastí, ale asi najviac tu prevláda mierne teplá oblasť. V okolí Trenčína sa vyskytuje teplá oblasť a v pohoriach prevláda chladná oblasť.
Priemerné ročné teploty zase možno rozdeliť do troch skupín. V okolí riek je priemerná teplota 9-10°C, zato v oblastiach situovaných ďalej od riek je priemerná ročná teplota už len 7-8°C. V pohoriach sa teplota pohybuje od 4°C až po 7°C.
Zrážky, ktoré padnú na túto oblasť Slovenska sú taktiež rôzne. Na brehy riek padne menej zrážok, teda 700-800 mm ako na pohoria, kde padne ročne priemerne 800 – 1200 mm vody v podobe zrážok.

ŽIVOTNÉ PROSTREDIE STREDNÉHO POVAŽIA:

V Bielych Karpatách, Súľovských a Strážovských vrchoch a miestach pri hraniciach s Českou republikou možno hovoriť o prostredí, kde je vysoká kvalita životného prostredia. Naopak na brehoch rieky Váh a v okoliach miest sa môžeme hanbiť za narušené prostredie alebo až prostredie silne až extrémne narušené.

Nachádzajú sa tu aj vyhovujúce prostredia, ale tých nie je tak veľa ako poškodených a zničených.