V suteréne stredného hradu je výstavná miestnosť, súčasťou horného hradu sú čiastočne upravené jaskyne. Ako spomienka na historický výlet slovenskej mládeže na Devín, ktorú organizoval Ľudovít Štúr, je tu umiestnená pamätná tabuľa. V roku 1961 bol vyhlásený za Národnú kultúrnu pamiatku. Hrad Červený Kameň

Mohutný zachovalý hrad, situovaný na kremencovom brale nad osadou Píla v Malých Karpatoch. Pôvodne kráľovský hrad z pol. 13. stor., súčasť pohraničného
opevnenia západných hraníc Uhorska. Začiatkom 16. stor. sa stal majetkom rodiny Thurzovcov a od r. 1535 bol vo vlastníctve rodiny Fuggerovcov, ktorí
patrili k najbohatším európskym magnátom a finančníkom. Jej predstaviteľ Anton inicioval rozsiahlu prestavbu na pevnosť s mohutnými suterénnymi skladovacími priestormi. Mala byť prekladiskom tovaru na obchodnej ceste do západnej Európy. Hrad však funkciu skladov nikdy neplnil. Koncom 16. storočia prešiel do majetku rodiny Pálffyovcov, ktorí tu sídlili až do r. 1945. Pálffyovci premenili strohú pevnosť na renesančno-barokové sídlo s nádhernou vnútornou výzdobou.

Trenčiansky hrad

Národná kultúrna pamiatka hrad Trenčín je súčasťou Trenčianskeho múzea. Jeho dejiny siahajú do 10.-11. storočia, pričom prvá písomná zmienka siaha do roku 1113. Bol súčasťou línie pohraničných opevnení uhorského štátu, pričom strážil dôležité brody na rieke Váh a karpatské priesmyky, cez ktoré prechádzali obchodné cesty, spájajúce oblasť severného Uhorska a stredoslovenských banských miest s Čechami, Moravou, Sliezskom a Poľskom. V ďalších storočiach sa stal sídlom pohraničného komitátu, kráľovskej a neskôr šľachtickej župy. Jeho najvýznamnejším obdobím je panovanie oligarchu Matúša Čáka. V roku 1780 hrad vyhorel a ako zrúcanina bol dominantou Trenčína až do polovice 20.-teho storočia, kedy sa začala rekonštrukcia.

Spišský hrad

Spišský hrad je najrozsiahlejším slovenským hradom, dominantou Spiša. Spomína sa ako župný hrad už v 12. storočí. V prvej polovici 13. storočia hradnú akropolu chránilo kamenné opevnenie, ktoré hrad ubránilo pred tatárskym vpádom v roku 1241. V areáli hradu v tom čase postavili románsky palác a obytnú vežu. V 14. storočí rozšírili hrad o stredné nádvorie so vstupnou bránou. V polovici 15. storočia vybudovali rozsiahle dolné nádvorie, ktorého vznik sa viaže k pobytu vojsk Jána Jiskru z Brandýsa. Neskôr bol hrad vlastníctvom Thurzovcov, potom Zápoľských a po roku 1636 Csákyovcov, ktorí boli jeho poslednými vlastníkmi až do roku 1945. Pri požiari v roku 1780 hrad utrpel obrovské škody, nebol už obnovený a postupne pustol.