Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Porovnanie štátneho aparátu Dánska a Rakúska
Dátum pridania: | 03.03.2004 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | sandro | ||
Jazyk: | Počet slov: | 2 198 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 9.3 |
Priemerná známka: | 2.97 | Rýchle čítanie: | 15m 30s |
Pomalé čítanie: | 23m 15s |
Prezident zvoláva Národnú radu v každom roku k pravidelným zasadnutiam, môže tiež zvolať Národnú radu k mimoriadnemu zasadnutiu. Spolkový prezident môže rozpustiť Národnú radu, avšak môže tak urobiť len raz z rovnakého dôvodu (príčiny). Zasadnutia Národnej rady sú verejné
Bundesversammlung (Spolková rada)
Zákonodarstvo Spolku vykonáva Národná rada spoločne so Spolkovou radou. V Spolkovej rade sú zastúpené jednotlivé krajiny vo vzťahu k počtu občanov v krajine.
Krajina s najvyšším počtom občanov vysiela 12 členov, každá ďalšia krajina toľko členov, koľko zodpovedá vzťahu k počtu občanov a zároveň pomerne zodpovedá počtu občanov krajiny s najvyšším počtom občanov. Každej krajine prislúcha zastúpenie najmenej 3 zástupcov. Počet, ktorý vychádza z každej krajiny, čo sa týka vysielaných členov Spolkovej rady, je určovaný spolkovým prezidentom po každom všeobecnom sčítaní ľudu.
Členovia Spolkovej rady sú volení krajinským parlamentom na dobu ich zákonom stanoveného obdobia, na základe princípu volieb podľa pomerného zastúpenia. Najmenej jeden mandát musí pripadnúť strane, ktorá disponuje v krajinskom parlamente druhým najvyšším počtom sediacich. Členovia Spolkovej rady nemusia rešpektovať krajinský parlament, ktorý ich vyslal, avšak musia byť voliteľný do tohto parlamentu.
V predsedníctve Spolkovej rady sa menia krajiny polročne podľa abecedného poradia. Ako predsedajúci pôsobí ten, ktorý bol prvý vyslaný ako zástupca predsedajúcej krajiny. Predsedajúci nesie titul Prezident Spolkovej rady. Spolková rada sa zvolá predsedajúcim na schôdzi Národnej rady.
Krajinskí vodcovia sú oprávnení zúčastňovať sa na všetkých rokovaniach Spolkovej rady. Zasadnutia Spolkovej rady sú verejné.
Bundespräsident (spolkový prezident)
Spolkový prezident patrí tak ako aj spolkoví ministri a štátni sekretári ako aj členovia krajinských vlád k najvyšším orgánom výkonnej moci. Spolkový prezident je volený na základe rovného, priameho, tajného a slobodného volebného práva. Ak je len jeden kandidát na tento post, prebiehajú voľby vo forme hlasovania. Zvolený je ten, kto získa viac ako polovicu všetkých platných hlasov. Ak nikto nezíska takúto väčšinu hlasov, uskutoční sa druhé kolo volieb, pri ktorom proti sebe stoja dvaja najsilnejší kandidáti z prvého kola. Prezidentský úrad trvá šesť rokov. Znovuzvolenie na ďalšie funkčné obdobie je prípustné len raz. Spolkový prezident nesmie počas svojho funkčného obdobia patriť do žiadneho zastupiteľského telesa ani vykonávať žiadne iné zamestnanie. Úradné stíhanie prezidenta je prípustné len so súhlasom spolkového zhromaždenia.
Zdroje: kol.: Dänemark (Ein Offizieles Handbuch), Koppenhagen, 1971, s.842, kol.: Lexikon Zemí (Svazek 1 a 2), Praha, 1994, s.94 (1.s) a 94 (2.s), kol.: Rakúsko a EÚ, B.Bystrica, 2002, s.65
Súvisiace linky