Úvod
Rakúsko a Dánsko – krajiny Európskej Únie, ktoré nevynikajú svojou veľkosťou, či geopolitickým významom. Sú to však krajiny s rozvinutou demokratickou a štátnou sústavou, z ktorých je jedna predstaviteľom modernej formy konštitučnej monarchie a druhá je klasickou parlamentnou republikou. Táto práca má za účel popísať spojitosti a odlišnosti v politickom zriadení týchto dvoch štátov porovnaním ich základných dokumentov - ústav. Rakúsko

Základné údaje
Rakúsko je demokratická republika Jej právo vychádza z ľudu. Tak znie článok 1 Ústavného zákona Spolkovej republiky Rakúsko. Ústava Rakúska bola schválená konštituovaným Národným zhromaždením dňa 1. októbra 1920 a do súčasnosti rozšírená vo viacerých novelách. Dôležitý podiel na vytváraní Ústavy mal, okrem zástupcov politických strán a odborníkov vtedajšej štátnej kancelárie, univerzitný profesor Dr. Hans Kelsen (1881 – 1973). Ústava bola novelizovaná rozhodnutím Národnej rady dňa 7. decembra 1929. S touto novelou boli podstatne rozšírené právomoci spolkového prezidenta.

Rakúsko je spolkovým štátom, ktorý je tvorený samostatnými krajinami:
• Burgenland
• Korutánsko
• Dolné Rakúsko
• Horné Rakúsko
• Salzburg
• Štajersko
• Tirolsko
• Voralberg
• Viedeň

Územie Rakúska zahŕňa územie spolkových krajín a tvorí jednotnú menovú, hospodársku a colnú oblasť. Hlavné mesto a sídlo najvyšších orgánov Spolku je Viedeň.
Všetci občania sú si rovní pred zákonom. Základné právo na narodenie, pohlavie, stav, triedu a vyznanie je zaručené. Nemecký jazyk, neškodiac jazykovým menšinám ktoré majú právo zaručené zákonom, je štátnym jazykom republiky.
Bundesregierung (Spolková vláda)
Spolkovú vládu tvoria spolkový kancelár, vicekancelár a ostatní spolkoví ministri. Vo svojom celku tvoria spolkovú vládu pod predsedníctvom spolkového kancelára. Spolková vláda ako kolektívny orgán vykonáva len niektoré úlohy, ktoré jej výslovne prináležia zo zákona (alebo cez rozhodnutie spolkového prezidenta). Všetky ostatné úlohy sú spracovávané príslušnými rezortnými ministrami alebo rezortnými ministerkami. Zo zákonom daných kompetencií spolkovej vlády je záverečné rozhodnutie o predložených zákonoch najdôležitejšie. Spolková vláda prijíma rozhodnutia jednohlasne. Väčšinové rozhodnutia sa neberú do úvahy.
Spolkový kancelár a na jeho návrh ostatní členovia vlády sú menovaní spolkovým prezidentom. Odvolanie jednotlivých členov vlády nastáva na návrh spolkového kancelára.