Austrália

Austrália je federáciou šiestich štátov, dvoch pevninských a ďalších ostrovných teritórií. Medzi zväzové štáty patrí Queensland na severovýchode, Nový Južný Wales a Viktória na juhovýchode, Južná Austrália na juhu, Západná Austrália zaujímajúca západnú tretinu kontinentu, a Tasmánia – ostrovný štát južne od Viktórie. K pevninským teritóriám patrí Severné teritórium a Teritórium hlavného mesta Canberra v Novom Južnom Walese. Ostrovných teritórií je obývaných len niekoľko. Prírodné podmienky
Austrálsky ostrovný kontinent obmývajú vody Indického a Tichého oceánu. Jeho pevninská časť je takmer tak veľká ako Spojené štáty bez Aljašky. Ako celok je tento kontinent najmenej hornatý a tiež najsuchší na svete; takmer tretinu jeho povrchu zaberajú púšte, ale aj ostatné územie je dosť suché. Povrch Austrálie tvoria tri základné oblasti: Veľká západoaustrálska plošina zaberajúca viac ako polovicu krajiny, Stredoaustrálska panva a východná hornatina Veľkých predelových vrchov
Pôvodné lesy a kroviny sa vyskytujú prevažne na severnom a východnom pobreží a pozdĺž vnútrozemských vodných tokov. Charakteristickými stromami Austrálie sú eukalypty a akácie. Smerom do vnútrozemia prechádza krajina od saván a krovinatých porastov až do polopúštnych a púštnych formácií. Rozsiahle oblasti pôvodných porastov boli vyrúbané na stavebné drevo, na získanie ornej pôdy, často na jej mieste boli vysádzané dovezené úžitkové druhy. Pôvodné rastlinstvo v niektorých oblastiach kontinentov mizne vinou miliónových stád pasúceho sa dobytka a cudzorodých burín zavlečených do krajiny s európskymi obilninami. Živočíšstvo je vo všeobecnosti endemické. Väčšina pôvodných cicavcov sú vačkovce, medzi ne patria klokany, koaly a vačice. Ešte neobvyklejšie sú cicavci za radu vtákorytných, zastúpený dvoma druhmi: vtákopysk a ježúrovia, ktorí kladú vajcia a koja mláďatá. Väčšinu rozmanitého austálskeho vtáctva tvoria endemické druhy, napríklad pštros emu hnedý. Úplne chýbajú šelmy. Uluru
Masív z červeného pieskovca uprostred austrálskej púšte je opradený tajomstvom a legendami. Každá jazva, ktorú v tomto skalnom monolite zanechala erórzia, má pre austálskych domorodcov zvláštny duchovný význam. Uluru sa rovnako ako budova opery v Sydney stalo symbolom Austrálie. Ale na rozdiel od moderného architektonického diela tento skalný útvar stelesňuje pradávnu minulosť zeme, keď jej jedinými ľudskými obyvateľmi boli domorodci. Práve oni skalu pomenovali Uluru.

Taký je dnes aj jej oficiálny názov, hoci veľa ľudí ju pozná pod anglickým názvom Ayersova skala. Nazval ju tak v roku 1873 prieskumník William Gosse po Sirovi Henrym Ayersovi, ministerskom predsedovi Južnej Austrálie a správcovi rozsiahleho Severného teritória. Uluru možno zbadať už zo vzdialenosti sto kilometrov. Svojich návštevníkov najskôr zaujme tým, ako prudko sa dvíha z okolitej roviny. Vzápätí ich ohromí svojou masou. Uluru sa často uvádza ako najrozmernejší svetový monolit – je totiž 348 metrov vysoký a obvod jeho základne meria deväť kilometrov. V skutočnosti však predstavuje iba vrcholček „ hory" , ktorej väčšia časť sa ponorila pod zemský povrch do predpokladanej hĺbky šesť kilometrov. Približne prd 550 miliónmi rokov bola skala súčasťou dna oceánu, ktorý zalieval centrálnu časť Austrálie. Potom voda oceánu opadla a následné pohyby zemskej kôry skalu obrátili na bok. Masív tvorí arkózny červený pieskovec s vysokým obsahom živca. Obsahuje aj rôzne oxidy železa. Práve toto zloženie spôsobuje nezvyčajnú farebnú premenlivosť, keď sa brieždi, keď úsvit prechádza v deň a pri zotmení. Mnoho ľudí sem prichádza len preto, aby pozorovali farebné efekty v rôznych denných a ročných dobách. Keď prší, skala vyzerá ako potiahnutá krištáľovostriebristou kožou. Ryhami na jej povrchu sa lejú prúdy vody, kaskádovito stekajú po strmých svahoch a vytvárajú dočasné jazierka v púšti.

Obyvateľstvo
Väčšina z takmer 18 miliónov Austrálčanov je euópskeho, hlavne britského pôvodu. Pôvodný obyvatelia – Austrástrálčania predstavjú len 1,5% celej populácie a ďalších 5,3% tvoria buď rodený Aziati alebo občania ázijského pôvodu. Snahy zvýšiť počet obyvateľov viedli po 2. Svetovej vojne k podpore prisťahovalectva belochov z európskej pevniny. Trvalá chudoba, chatrné zdravie a nedostatok vzdelania posilňovali nedôveru domorodcov k spoločnosti ovládanej belochmi. Federálna vláda až v roku 1976 uznala nároky Austrálčanov na ich pôdu a častiach Severného teritória im udelila právo na voľnú držbu pozemkov. Niektoré zväzové štáty potom nasledovali jeho príkladu. Takmer všetky z 260 pôvodných jazykov zmizli; zachovalo sa ich len veľmi málo. V celej Austrálii sa dnes používa angličtina. Takmer polovicu veriacich tvoria protestanti, 1/4 rímskokatolíci. Väčšina populácie žije v mestách na pobreží, 6 najväčších aglomerácií (Sydney, Melbourne, Brisbane, Adelaide, Perth a Canberra) sústreďuje takmer 70% obyvateľstva krajiny.

Vnútrozemie je osídlené minimálne (menej ako 1 obyvateľ na 1 km2).

Poľnohospodárstvo
Austrália je vyspelý priemyselno – poľnohospodársky štát s bohatou surovinovou základňou a významnou ťažbou nerastov, výrazne exportne zameraný. Austrálske poľnohospodárstvo zamestnáva necelých 5% pracujúcich. Orná pôda zaberá len necelých 6,5% rozlohy štátu; viac než polovica plochy krajiny pripadá na pastviny. Väčšina poľnohospodárskej pôdy trpí nedostatkom vody, veľká časť ornej pôdy musí byť zavlažovaná. Napriek tomu vďaka mechanizácii a novým metódam hospodárenia poľnohospodárska produkcia od roku 1950 vzrástla o viac než 150%.
Najdôležitejšími plodinami sú cukrová trstina a pšenica. Veľké klimatické rozdiely dovoľujú pestovať najrôznejšie druhy ovocia, tiež vzrastá vývoz vína. Na zavlažovaných pôdach sa ďalej pestuje bavlna, ryža, sorgo, zelenina a tabak. Rozhodujúca je však živočíšna výroba. Takmer tretina kontinentu je vyčlenená na chov oviec. Austrália chová najviac oviec a má najväčšiu produkciu vlny na svete. Chov hovädzieho dobytka vyžaduje kvalitnejšie vysokotrávnaté pastviny a je sústredený do oblastí s vyššími zrážkami. Pobrežné oblasti Západnej Austrálie a Tasmánie sú hlavnými oblasťami rybolovu. Priemysel
Austrália vlastní jedno z najväčších ložísk železnej rudy a bauxitu na svete; je tiež významným svetovým producentom rúd olova a zinku, mangánu, uránu, zlata, striebra, medi, wolfrámu, niklu a kobaltu. Majú prvé miesto na svete v ťažbe rúd vzácnych kovov. Svetoznáme sú náleziská opálov.
Najdôležitejšie odvetvie priemyslu predstavuje čierna a hlavne farebná metalurgia, strojársky (dopravné prostriedky, ťažobné, stavebné a poľnohosp. stroje), petrochémia, elektrotechnika a elektronika. Viac ako polovica produkcie je sústredená v dvoch najväčších mestách – Sydney, Melbourne. Rozsiahly je potravinársky priemysel, spracovanie vlny, mäsa a kože. Rozvíja sa turistický ruch, zvlášť na tichomorskom pobreží. Školstvo
Základné a stredné vzdelanie je bezplatné a školská dochádzka je povinná do 15 (na Tasmánii do 16) rokov. Asi 2/3 detí sa učí v štátnych školách. Existuje aj rozsiahla sieť predškolských výchovných zariadení. Systém stredného vzdelania tvoria prevažne zmiešané školy všeobecného zamerania. Zdravotníctvo a sociálna starostlivosť
Zdravotníctvo v podstate financuje štát. Austrálsky systém všeobecného zdravotného poistenia poskytuje pacientom náhradu 85% štandardných výdajov. V austrálskom vnútrozemí sú susedia od seba často veľmi vzdialení. Pre lekára by bolo nemysliteľné navštevovať pacientov autom. Preto bola v roku 1928 založená Kráľovská služba lietajúcich lekárov. V prípade potreby možno lekársku službu volať 24 hodín denne vysielačkou.

Odborná pomoc príde v priebehu niekoľkých hodín.