V úrodných nížinách a pobrežných oblastiach sa až do výšky až 800 m striedajú zmiešané lesy s dubmi, platanmi, svätojánskym chlebom a s porastami makchie (neprechodné kríky a stromy), kde sa vyskytujú dub kermesový a cezmínovitý, borievky, myrty, pistácie, vavríny, kručinky, oleandre a plané olivovníky. Na vlhšom západe môžu rásť tieto porasty vo väčších výškach (800 – 2000 m.n.m.), smerom na suchší juhovýchod už v menších výškach pribúda skromnejšia flóra (stále zelené polokri, borievky, stepné rastliny a mliečnik chvojkový, ktorý poskytuje ovciam a kozám skromnú potravu). Listnaté lesy, v ktorých sa nachádzajú buky, gaštany, platany, javory a bresty siahajú v horách severného a stredného Grécka do výšky až 1500m, ihličnaté lesy až do výšky 1700 m a nad 2000 m sa vyskytuje už len vzácna jedla kefalónska. Ďalej sú už len skromné alpínske lúky. Prirodzený les a porast makchie bol v Grécku od staroveku sústavnou kultiváciou a vyrubovaním veľmi narušený, dnes pokrýva asi 18% rozlohy krajiny. Na jeho mieste sú dnes olivové háje, figovníky a vinná réva, ale veľa však zostalo ležať úhorom. Na týchto pustatinách sa pasú ovce a kozy. V ostatnom období je snaha postupujúcu devastáciu zastaviť, pokračuje pravidelné zalesňovanie. Ujali a rozširovali sa tu aj niektoré cudzokrajné rastliny, ako napr. agáve, figovník zo strednej Ameriky a datľové palmy z Afriky. Niektoré sem boli privezené ako okrasné rastliny a neskôr degenerovali. Živočíšstvo – Značným úbytkom lesov a prirodzených spoločenstiev sa znížil aj životný priestor pre zvieratá a tým aj ich druhová rozmanitosť. V horách sa ešte vyskytuje vysoká a čierna zver, medveď a vlk príležitostne (prechádzajú zo susedných krajín). Na Kréte sa vyskytuje koza bezoárová, vývojovo predchodkyňa kozy domácej. Plazy (jašterice, hady a korytnačky) sú tu zastúpené mnohými druhmi, zvlášť početná je grécka korytnačka. Ohrozené druhy sú chránené. Veľa druhov vtákov, ktoré tiahnú na juh sa zastavujú v Grécku. Gréci obľubujú, ale aj turistom sa ponúka ich lov (najmä prepelíc). Tak ako všade v Stredomorí, aj v Grécku je obľúbený rybolov – pri pobreží najmä chobotnice, mušle, homáre a langusty. V morských jaskyniach sa pred vyhubením uchránili tulene. V celom Egejskom mori je veľa morských hubiek. Obyvateľstvo
V Grécku žije takmer 10 miliónov obyvateľov, osídlenie je však veľmi nerovnomerné. V pobrežných nížinách aténskej a solúnskej oblasti je hustota obyvateľstva okolo 200 obyvateľov na km2, priemerná hustota v celom Grécku je okolo 75 obyvateľov na km2. Obyvateľstvo Grécka tvorí 98,5% Grékov. Zvyšok sú neveľké menšiny, najmä Turkov, Bulharov, Arménov a Valachov v Thessálii, za zmienku stoja ešte kočovní cigáni.