Prevažná časť obyvateľstva má dedinský charakter, ktorý si vytrvalo udržiava, dokonca i v niektorých mestských štvrtiach. Pritom v posledných desaťročiach sa na úkor menších miest rozrástli veľkomestá. Poľnohospodárstvo
Základom gréckej ekonomiky je poľnohospodárstvo.
RV - Na terasovitých poliach sa čiastočne produkuje obilie (pšenica, jačmeň, kukurica, ryža), vinič (hrozno, hrozienka, korintky, sultánky), tabak, bavlna, cukrová repa, melóny, ovocie a južné plody, figy, orechy (mandle, pistácie, arašidy) a skorá zelenina (paradajky, uhorky a i.). Osobitný dôraz sa kladie na pestovanie olivových stromov (stolový olej, olivy).
ŽV – Dôležitý je tiež chov dobytka, prevládajú ovce, kozy a drobné domáce zvieratá. Svoj význam má tiež pestovanie včiel (med a vosk). Rybolov gréckych pobrežných vodách je v dôsledku veľkého počtu rybárov neefektívny, na krytie potrieb krajiny je potrebné ryby ešte dovážať.
Nerastné suroviny
Významná je ťažba bauxitu, pyritu a magnézia, ďalej ťažba železa, zinku, olova a iných rúd. Deficit čierneho uhlia nemôžu nahradiť malé zásoby hnedého uhlia. Mramor – dôležitá základná surovina pre stavebný priemysel, sa ťaží na mnohých miestach.
Priemysel
V priemysle a remeslách je zamestnaná vyše 1/3 obyvateľstva. Okrem tradičného potravinárskeho a spotrebného priemyslu (konzervy, ovocná šťavy, víno, alkoholické výrobky, tabakové výrobky), rozvíja sa i textilný priemysel (koberce, odevy), výroba koženého tovaru a kožušín, stavba lodí, chemické továrne a kovospracujúci priemysel. Tretina obyvateľstva a približne dve tretiny všetkého hospodársky činného obyvateľstva Grécka je rozmiestnená v priestore Veľkých Atén. V dôsledku tejto silnej koncentrácie vznikajú veľké problémy s dopadom na životné prostredie (silné smogové zamorenie). Ďalšími priemyselnými centrami sú Solún na severe krajiny a Patras na Peloponéze.

Grécko
Poloha
Grécko leží v juhovýchodnej Európe a tvorí ho pevninská časť (s ostrovom Peloponéz na juhu) a niekoľko veľkých a veľké množstvo menších a veľmi malých ostrovov. Zahŕňa južní výbežok Balkánskeho polostrova. Na severe hraničí s Albánskom, Juhosláviou, Bulharskom a Tureckom, na západe, juhu a východe ho obmývajú moria.
Grécka pevnina
Pevninská časť Grécka je na západe značne hornatá, pre východ je charakteristické ploché pobrežie s prirodzenými prístavmi. Pohoria väčšinou dosahujú výšku cez 1000 m a často viac ako 2000 m. Olymp sa dvíha do výšky 2917 m nad morom.