Rybolov gréckych pobrežných vodách je v dôsledku veľkého počtu rybárov neefektívny, na krytie potrieb krajiny je potrebné ryby ešte dovážať.
Nerastné suroviny
Významná je ťažba bauxitu, pyritu a magnézia, ďalej ťažba železa, zinku, olova a iných rúd. Deficit čierneho uhlia nemôžu nahradiť malé zásoby hnedého uhlia. Mramor – dôležitá základná surovina pre stavebný priemysel, sa ťaží na mnohých miestach.
Priemysel
V priemysle a remeslách je zamestnaná vyše 1/3 obyvateľstva. Okrem tradičného potravinárskeho a spotrebného priemyslu (konzervy, ovocná šťavy, víno, alkoholické výrobky, tabakové výrobky), rozvíja sa i textilný priemysel (koberce, odevy), výroba koženého tovaru a kožušín, stavba lodí, chemické továrne a kovospracujúci priemysel. Tretina obyvateľstva a približne dve tretiny všetkého hospodársky činného obyvateľstva Grécka je rozmiestnená v priestore Veľkých Atén. V dôsledku tejto silnej koncentrácie vznikajú veľké problémy s dopadom na životné prostredie (silné smogové zamorenie). Ďalšími priemyselnými centrami sú Solún na severe krajiny a Patras na Peloponéze.

Grécko
Poloha
Grécko leží v juhovýchodnej Európe a tvorí ho pevninská časť (s ostrovom Peloponéz na juhu) a niekoľko veľkých a veľké množstvo menších a veľmi malých ostrovov. Zahŕňa južní výbežok Balkánskeho polostrova. Na severe hraničí s Albánskom, Juhosláviou, Bulharskom a Tureckom, na západe, juhu a východe ho obmývajú moria.
Grécka pevnina
Pevninská časť Grécka je na západe značne hornatá, pre východ je charakteristické ploché pobrežie s prirodzenými prístavmi. Pohoria väčšinou dosahujú výšku cez 1000 m a často viac ako 2000 m. Olymp sa dvíha do výšky 2917 m nad morom. Obraz týchto pohorí je však odlišný od alpského reliéfu, neutvoril ich ľadovec ale vznikli vplyvom zvetrávania horniny a tečúcej vody, v dôsledku čoho prevládajú okrúhle, mäkké, vyrovnané formy, na rozdiel od zubatých vrcholov a horských hrebeňov Alp. Nízke pahorkatiny sa vyskytujú zriedka, jednoznačne prevláda horský reliéf. Podiel nížin je zanedbateľný. Pomerne často sa vyskytujú roviny, ktoré však nie sú veľké a obyčajne ležia vysoko nad morom obklopené horami. Neraz prechádzajú do kotlín bez odtoku s jazerami, bažinami alebo sú otvorené smerom k moru. Charakteristické sú výškové rozdiely. Kotliny sú miesta, ktoré sú najhustejšie osídlené gréckym obyvateľstvom. Väčšinou sú oddelené nehostinnými horskými hrebeňmi a s pevninou ich spájajú len priesmyky. Veľkosť týchto kotlín rastie smerom z juhu na sever. Väčšie nížiny ležia osamotene na severe a v Lakónii.