Austrália

Obyvateľstvo:
Väčšina z takmer 18 miliónov Austrálčanov je európskeho, väčšinou britského pôvodu. Pôvodný obyvatelia – Austrálčania predstavujú len 1,5% celej populácie a ďalších 5,3% tvoria buď rodený Ázijčania, alebo občania ázijského pôvodu. Po celej Austrálii sa dnes používa angličtina. Takmer polovicu veriacich tvoria protestanti, jednu štvrtinu rímski katolíci. Väčšina populácie žije v mestách na pobreží.

Hospodárstvo:
Austrália je vyspelý priemyselno-poľnohospodársky štát s bohatými zásobami a významnou ťažbou nerastných surovín. Ťaží sa kvalitné čierne uhlie, hnedé uhlie, železná ruda, bauxit, ropa, zemný plyn, olovo a zinok, cín, meď, mangán, zlato a striebro, diamanty, nikel, kobalt, zirkón, rutil, ilmenit, soľ, urán, opály a iné. Medzi najdôležitejšie priemyselné odvetvia patrí hutníctvo, petrochémia, chémia, strojárstvo, textilný a potravinársky priemysel. Najdôležitejšie priemyselné centrá sú v mestách Sydney, Melbourne a tiež vo veľkých mestách Brisbane, Perth, Adelaide, Newcastle a Geelong. Významná je výroba elektrickej energie. Pestuje sa pšenica, jačmeň, cukrová trstina, vínna réva, bavlna, ryža, ovos, proso, zelenina, tabak, ovocie, slnečnica, repka, sója a chmeľ. Najdôležitejší pre živočíšnu výrobu je chov oviec, hovädzieho dobytka, ošípaných, koni, hydiny a rybolov. Ťaží sa drevo. Z dôvodu rozľahlosti krajiny má veľký význam predovšetkým letecká a diaľničná doprava.
Austrália je na I. mieste na svete v ťažbe bauxitu, diamantov, zirkónu, rutilu a ilmenitu, v chove oviec a v produkcii surovej vlny.

Povrch:
Názov Austrália vznikol z latinského Terra australis = Južná zem. Je to najnižší a najplochejší kontinent. Priemerná nadmorská výška je okolo 300 metrov nad morom. Jej základný tvar bol spôsobený pohybmi zemskej kôry, ale väčšina detailov bola vykrojená činnosťou riek. Tieto faktory spolu s účinkami opakujúcich sa zmien podnebia a morskej hladiny spôsobili terajší rozmanitý austrálsky povrch.
Kontinent sa skladá z troch hlavných celkov: Západná plošina, Centrálna nížina a

Východná vysočina.
Západná plošina je rozdelená na oblasti s miestnymi názvami (Yilgarn, Kimberley, Arnhemská zem atď.). Väčšina z nich leží na pravekých skalách uložených na týchto miestach viac než 600 miliónov rokov.

Piesková krajina a Barklyho plošina sú podložené mladšími skalami, zvetrané na rovný povrch a hrubo pokryté pieskom.
Centrálna nížina, ktorá sa rozkladá od Karpentárskeho zálivu cez Veľkú Artézsku panvu až po Murray-Darlingské planiny je charakteristická hrubými usadenými nahromadeninami. Veľká Artézska panva je tvorená vodnými ložiskami usadených hornín. Centrálna časť Centrálnej nížiny je vnútorný kanalizačný bazén jazera Eyre v Južnej Austrálii, ktoré leží 12 metrov pod hladinou mora. Naopak, rieky Murray-Darlingského a Karpentárskeho kanalizačného bazénu prúdia do mora.
Východná vysočina vystupuje mierne z centrálnej Austrálie smerom ku vyšším plošinám. Dokonca najvyššia oblasť, okolie Mt. Kosciusko (2,230 m. n. m) v Novom Južnom Walese je plošina. Niekoľko mladých zlomov a záhybov, podobne ako jazero George zlom neďaleko Canberry a Lapstone Monocline pri Sydney, majú priame dôsledky na povrch. Po väčšinu jeho dĺžky Veľký Predel (oddeľujúci rieky tečúce na západ od riek prúdiacich do Pacifiku) sa tiahne naprieč pozoruhodnou plochou krajinou s jazerami a v skutočnosti to nie sú pokračujúce pohoria.Austrália je najchudobnejší kontinent na povrchovú vodu.
Skoro 2/3 územia Austrálie, najmä vo vnútrozemí, je bez riečnych tokov. Dažďová voda v celej tejto oblasti rýchlo vsakuje do zeme a zásobuje panvy s podzemnou vodou. Austrália prijíma v priemere 420 mm zrážok ročne a z toho len 48 mm odtečie do okolitých oceánov. Polovica austrálskeho zemského povrchu nemá priamy výtok do mora a tretina sa odčerpáva do systému jazera Eyre, najnižšieho. Najvodnatejšia je oblasť Austrálskych Alp, kde pramenia rieky Murray (1632 km) s prítokmi Darling (3124 km), Murrumbidgee (2070 km) a Flinders (832 km).
Vnútrozemie Austrálie pretínajú početné suché korytá typu vádí, nazývané creeks, ktoré sa napĺňajú vodou len v čase dažďov. V strednej a západnej Austrálii sú početné, čiastočne vysychajúce a zväčša slané jazerá : Eyrovo jazero, Torrensovo jazero, Gairdnerovo jazero, Fromovo jazero, Barleeho jazero.
V Austrálii je registrovaných viac ako 500 národných parkov, rezervácií a chránených území, niektoré z nich sú na listine UNESCO. Najstarší národný park je Kráľovský park (Royal Park), je zároveň 2. najstarší na svete. K najunikátnejším národným parkom patrí národný park Eungella, rozľahlý vyše 500 km, na západnom pobreží Austrálie. Najkrajší a najnavštevovanejší národný park je Wilsons Promontory, ktorý sa rozkladá na juhovýchodnom pobreží, medzi Sydney a Melbourne. Pozoruhodné sú i ďalšie napr.

Kakadu, Croajingolong, Gippsland, Coorong, Myall Lakes, Ku-ring-gai, Chase, Kitchega, Uluru.
Vďaka miestnym ochrancom prírody má najmenej poškodené prostredie Tasmánia.
Austrália leží v troch podnebných pásmach, v rovníkovom s variáciou tropického vlhkého podnebia na Yorskom polostrove, v tropickom suchom a v subtropickom pásme (juhozápad, juhovýchod Austrálie a Tasmánia). V pásme veľmi vlhkého tropického podnebia sú ročné zrážky asi 2000 mm (York). Na ostatnom území Austrálie sú výrazné suché ročné obdobia, v púšťovom vnútrozemí vládne veľmi suché podnebie. V zime, 2 až 3 mesiace, pokrýva sneh iba najvyššie vrcholky Austrálskych Alp a pohoria Tasmánie. Na ostatnom území je sneh neznámy. Najteplejšie mesiace sú január a február. Severné a severovýchodné pobrežie má vlhkú monzúnovú klímu. Na severozápadnom a východnom pobreží sa občas vyskytujú záplavy a tajfúny. Vnútrozemie je typicky púšťové. Pobrežie má mierne podnebie s dažďami.
Pôvodné lesy sa vyskytujú najmä na severnom a východnom pobreží Austrálie a pozdĺž vnútrozemských tokov. Charakteristické stromy sú eukalypty a akácie. V pásme tropického vlhkého podnebia dominujú vlhké rovníkové pralesy. Otvorené pralesy sú rozšírené hlavne vo Východnej Austrálii, na menších plochách aj na severe krajiny a v juhozápadných častiach Západnej Austrálie. Najrozšírenejšie sú eukalypty, po nich akácie a cyprusovité pínie.
Zalesnené územia - sú podstatne rozšírené z otvorených lesov v regiónoch s nižšími zrážkami, ale ich relatívne rozšírenie ovplyvňujú pôdne faktory.
Vnútrozemie zaberajú piesočnaté púšte, takmer bez rastlinstva. Pre polopúšte sú charakteristické halofyty a scrub. Známa je ostrá tráva.

Zdroje:

knihy a blbosti -