Skromný export reprezentujú ryby, soľ, podmorské špongie a langusty

PRÍRODNÉ PODMIENKY:
-----------------------
Určenie zemepisnej polohy :
Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska leží na európskych ostrovoch medzi Severným morom a Atlantickým oceánom. Od európskej pevniny ich oddeľuje (The Channel alebo prieliv La Manche), ktorý je na najužšom mieste – Doverská úžina, len 31 km široký. Najjužnejším bodom britskej pevniny je Lizardský polostrov, ktorý leží na 50° severnej šírky a
najsevernejší bod prechádza Shetlandskými ostrovmi, ktoré ležia na 60° stupni severnej šírky. Základný 0-tý poludník prechádza observatóriom v Greenwichi. Najvýchodnejší bod je na 1°45’
východnej dĺžky a najzápadnejší bod je v Severnom Írsku na 8°10’ západnej dĺžky. Spojené kráľovstvo a Severné Írsko zaberajú prevažnú časť Britských ostrovov. Väčší z hlavných ostrovov je
Veľká Británia a má rozlohu 244 880 km2. Menší ostrov Írsko má 70 300 km2. Okrem toho je súčasťou
Spojeného kráľovstva takmer 5 500 ďalších ostrovov pričom medzi najväčšie patria: Vonkajšie a Vnútorné Hebridy spolu majú rozlohu 7 555 km2, Shetlandy s rozlohou 1 425 km2 a Orkneje 974 km2, ďalšie ostrovy Scilly (JZ od britskej pevniny), Anglesey na sever od Walesu, Normanské ostrovy v prielive La Manche, Isle of Wight na juh od Portsmonthu. Asi 20 km široký Severný prieliv oddeľule Britániu od Írska.
Veľká Británia bezprostredne susedí len s Írskou republikou a dĺžka ich spoločnej hranice je 360 km.

RELIÉF KRAJINY:
Britské ostrovy sú z geologického hľadiska súčasťou európskej pevniny, od ktorej ich oddeľuje plytké šelfové more, hlboké 50 až 100 m. K oddeleniu došlo pravdepodobne vo štvrtohorách. Reliéf krajiny je výsledkom pôsobenia ľadovcov. Povrch Británie je možné pomyselnou čiarou vedenou od ústia rieky Tyne na severovýchode k ústiu rieky Exe na juhozápade rozdeliť na nížinnú časť – dosahuje výšku do 300 m. Hornatá časť netvorí súvislú plochu ale sú v nej početné údolia a roviny. Najhornatejšou oblasťou Británie je Škótsko. Škótska vysočina (Scotish Highland) prebieha od juhozápadu k severozápadu. Delí sa na Grampiany (Grampian Mountains) s najvyššou horou Ben Nevis (meria 1 343 m), severozápadne od Grampian je údolie tvorené zlomom, v ňom sa nachádza jazero Loch Ness. Na sever odtiaľ sa rozprestiera druhá časť Škótskej vysočiny – Severozápadná vysočina s najvyšším vrchom Carn Eige (1 082 m). Strednú časť Škótska tvorí Stredoškótska nížina, ktorou pretekajú dve významné škótske rieky Forth a Clyde. Stredoškótsku nížinu ohraničuje na juhu Juhoškótska vrchovina (najvyšší vrch Merick Hill, 842 m). Severné Anglicko pretína hrebeň Pennin (Pennine Chain s najvyšším vrchom Cross Fell, 893 m); dĺžka hrebeňa je 230 km.