Ekvádor

Geografická poloha:
Ako už napovedá názov krajiny (po španielsky equator = rovník), Ekvádor sa rozprestiera pozdĺž rovníka v severozápadnej časti Južnej Ameriky. Súčasťou štátu sú ostrovy Galapágy vzdialené asi 1000 km na západ v Tichom oceáne.

Rozloha: 283 561 km2

Prírodné podmienky:
Povrch: Os krajiny tvorí časť pohoria Andy s intenzívnou sopečnou činnosťou. Horský systém ekvádorských Ánd tvoria dve rovnobežné pásma severojužného smeru Cordillery Real (západné Occidental a východné Oriental), ktoré sú miestom mnohých činných sopiek a sú oddelené širokou husto obývanou náhornou plošinou. Na nej medzi vulkánmi Pichincha a Cotopaxi leží aj hlavné mesto Quito. Najvyšším vrchom krajiny je vrch Chimborazo s nadmorskou výškou 6310 metrov. Tento vrch je vďaka vypuklosti zemegule najvzdialenejším miestom od stredu planéty. Sopka Cotopaxi je najvyššia činná sopka sveta. Pobrežné nížiny na zápede tvoria úrodné náplavy obohatené vulkanickým materiálom, ktoré boli kedysi husto zalesnené, ale dnes sú využívané na poľnohospodárstvo. Nížiny v povodí rieky Amazonka, ktoré sú sústredené na východ od hrebeňov Ánd, sú väčšinou pokryté nepreniknuteľnými dažďovými pralesmi.
Územie môžeme rozdeliť na tri odlišné celky: pobrežný pás Costa, horský pás Ánd a východný pás Oriente.
Vodstvo: Hoci samotná Amaznonka nepreteká Ekvádorom, ústia v nej všetky rieky na východ od Ánd. Najsevernejšie tečie rieka Putumayo, ktorá tvorí hranicu s Kolumbiou. Medzi ďalšie rieky, ktoré sú na východ od Ánd patria Aquarico, Napo, Curaray, Tigre, Postaza, Santiago. Napo s časťou 1100 km na území Ekvádoru je najdlhšou riekou štátu. Na západnom pobreží pretekajú rieky Cuayllabamba a Daule, ktoré ústia v Tichom oceáne.
Ekvádorské jazerá nie sú mimoriadneho svetového významu, ale aj napriek tomu sú lákadlom pre mnoho turistov.
Jazero Laguna Amarilla bolo vytvorené zatopením kaldery kedysi najvyššej sopky a vrchu El Altar, ktorej vrchol bol rozhodený pri mohutnom výbuchu. Na juhovýchod od tejto sopky sa nachádzajú jazerá Laguna Mandur a Laguna Verde. Asi okolo 270 jazier vo výške od 3700 do 4200 m sa nachádza v Národnom parku Cajas. Najvýznamnejšie a najdostupnejšie z nich je jazero Laguna Toreadora. Ďalšími navštevovanými jazerami sú jazerá Compadre a Bambuscaro, ktoré sa nachádzajú v oblasti Oriente.
K vodstvu Ekvádoru neodmysliteľne patria aj vodopády.

Najznámejšie z nich sú Las Cascadas da Peguche a El Pailón San Diablo.
Klimatické pomery: Podnebie je na východe vlhké a tropické, na náhorných plošinách subtropické až mierne. Pobrežné nížiny majú typické ekvatoriálne vlhké teplé podnebie a sú ochladzované studeným Humboltdovým (Peruánskym) prúdom. Zrážky tu ubúdajú zo severu na juh. Vnútrozemie je najvlhšie v oblasti Oriente, kde prevláda vlhké ekvatoriálne podnebie. Je tu hustý vždy zelený dažďový prales a množstvo riek. Počasie v horách je iné na východe a na západe. Východné oblasti sú ovplyvňované počasím Amazónskych nížin. Vlhké obdobia na východných kopcoch sú v mesiacoch Jún – August a sucho je na tomto území v období Decembra – Februára. Avšak na západných kopcoch je situácia obrátená. Obdobie vlhka je tu vo Februári – Máji a obdobie sucha v Júli – Októbri. Teploty v horách klesajú s rastúcou nadmorskou výškou. Priemerne za rok naprší od 500 do 1200 mm zrážok.
Obyvateľstvo:
Počet obyvateľov pluralitnej prezidentskej republiky s jednokomorovým parlamentom sa v súčasnosti pohybuje okolo 12 miliónov s ročným nárastom 2%. Priemerná hustota zaľudnenia je 45 obyvateľov na 1 km2.Stredná dĺžka života mužov je 67 rokov a žien 73 rokov. Negramotnosť predstavuje 10% z celkového počtu obyvateľov. Úradným jazykom je okrem španielčiny aj kečiuánčina. Národnostné zloženie tvorí 50% Indiánov hlavne Kečuovia, 40% mestikov, 8,5% belochov a 1,5% ostatných Indiánov. 93,5% obyvateľstva je rímskokatolíckeho vyznania ostatných 6,5% tvorí prevažne rada pôvodných indiánskych náboženstiev a kultúr. Približne 60% obyvateľstva žije v mestách. Zaužívanou menovou jednotkou je Sucre (ESC) = 100 centávov. Na jedného obyvateľa pripadá z celkového HDP 1570 USD. Ekvádor vedie hraničné spory so štátom Peru. Podiel ekonomicky aktívneho obyvateľstva tvorí 37,7% a z toho pracuje 28% v poľnohospodárstve a 18% v priemysle.

Hospodárstvo:
Ekonomická charakteristika:
Ekvádor je prevažne poľnohospodársky štát chudobného juhu s exportom poľnohospodárskych plodín a nerastných surovín.
Poľnohospodárstvo:
Poľnohospodárstvo je sústredené na pobrežných nížinách, ktoré boli kedysi husto zarastené dažďovými pralesmi. Dnes sa využíva na pestovanie 12% územia krajiny a 40% je zalesnených.
Rastlinná výroba prevláda nad živočíšnou.
Ekvádor je popredný exportér banánov. Takisto exportujú cukrovú trstinu, kakaovník a kávovník. Pre domáci trh a spotrebu je najdôležitejšia ryža, sladké zemiaky, kukurica, citrusy a zelenina. Ekvádorčania preferujú väčšinou kukuričný typ výživy.
Živočíšna výroba je nedostatočná. Dôležitý je rybolov.

V menšom množstve chovajú aj skoty, ovce a ošípané.
Priemysel:
Štát ma pomerne bohatú surovinovú základňu.
Najväčším bohatstvom krajiny je ropa, ktorá sa ťaží na export z Guayquilského zálivu. Potencionálne ložiská ropy sú aj na východ od Ánd v nedostupnej oblasti Oriente. O túto ťažobnú oblasť vedie spor s Peru. Významná je takisto aj ťažba dreva (balza), ktorá je zatiaľ v štádiu rozvíjania. Ďalej sa ťaží zemný plyn, zlato, rudy medi a z chemických surovín síra a soľ.
Rozvíja priemysel hutnícky, potravinársky, chemický čiže spracovanie ropy, drevospracujúci, kožiarsky, keramický a porcelánový, tradičná výroba klobúkov toqquilla. Z nich na báze vodnej energie pracuje petrochemický priemysel, spracovanie cukru, rybej múčky a dreva.
Terciárne činnosti:
Pre obchod sú dôležité hlavne prístavy Quayaquil, Manta, Bahía de Caracáz, Esmeraldas.
Doprava je komplikovaná ťažko dostupným terénom. Cestná sieť má dĺžku 28 tisíc km, železničná je dlhá iba 2 tisíc km.
Ekvádorská a Kolumbijská lodná doprava sa podieľajú 20% na spoločnosti námorného loďstva Grand Colombiana. Letecká doprava sa rozvíja len v mestách Quito a Quayaquil.
Vzdelanie je prístupné každému až po univerzitný stupeň.
Mestá:
Quito, Quayaquil, Cuenca, Ambato, Esmeraldas, Machala, Loja
Cestovný ruch:
Najznámejším a iste aj najkrajším strediskom ekvádorského cestovného ruchu sú ostrovy Galapágy s jedinečnou faunou a flórou, ktoré boli vytvorené z kužeľov mladých sopiek, z ktorých sú dodnes niektoré činné. Vďaka priaznivému podnebiu a existencii rôznych ekosystémov je súostrovie bohaté na živočíšne druhy. Značný počet týchto živočíchov je endemických, čiže vyskytujú sa len na jedinom mieste na svete. Najvyhľadávanejšími atrakciami sú: galapágske korytnačky, leguány, kormorány, tereje modronohé, tučniaci, plameniaci, Stredisko Charlesa Darwina, sopky a mnoho ďalších.
Medzi ďalšie atrakcie cestovného ruchu Ekvádoru patria mestá a netradičná, niekedy aj nebezpečná vysokohorská turistika v národných parkoch s mnohými sopkami.
Quito: tomuto mestu patria stavby vrcholnej koloniálnej architektúry – námestie ako Plaza de la Independenicia s katedrálou, kostoly San Francisco, La Compania, El Sagrario a mnohé ďalšie.
Otavalo: je mesto pod sopkou Imbabura s najvyhľadávanejšou atrakciu zeme – indiánsky trh.
Baňos: je kúpeľným mestom, ktoré je zároveň vstupnou bránou do džungle.
Cuenca: je považované za mesto umenia. Mnoho domov pochádza až zo 16. a 17.

storočia , súčasťou sú aj veľkolepé katedrály a námestia, obľúbene sú aj múzeá.
Pre obľúbencov vysokohorskej turistiky a krás prírody sú obľúbené sopky Chimborazo, Cotopaxi, jazero Lago San Pablo, odkiaľ je nádherný výhľad na sopku Imbabura a vodopády Las Cascadas de Peguche a El Pailón del Diablo.

Ochrana prírody a kultúrnych pamiatok:
Prvým národným parkom Ekvádoru sa stal roku 1954 N.P. Galapágy, ktorý bol v roku 1978 zapísaný do UNESCO.
Ďalšími sú: N.P. Cotopaxi, ktorý je pravdepodobne najznámejším národným parkom Ekvádoru, vďaka svojej dominante – najvyššej činnej sopke na svete Cotopaxi.
N.P. Sangay, ktorý je najodľahlejší a najnedostupnejší. Nachádzajuú sa tu tri veľké sopky: El Atar a dve v Ekvádore najaktívnejšie Tungurahuu a Sangay.
N.P. Llanganates je takisto ťažko dostupný. Nachádza sa neďaleko mesta Ambato a kolujú o ňom legendy, že sa tu nachádza zakopaný poklad.
N.P. Cajas aj keď je najmenším parkom, je preslávený miestom s 270 jazerami.
N.P. Podocarpus je najjužnejší a nachádza sa v južnej oblasti Oriente.
N.P. Machalilla je pobražným parkom a nachádzjú sa tu archeologické náleziská. N.P. Yasunií je najväčším ekvádorským parkom so širokou škálou dažďových pralesov. Nachádza sa v oblasti Oriente.
N.P. Sumaco – Galeras je spolu s N.P. Cajas najmenší. Lákadlom tohto parku je Volcán Sumaco.
V zozname UNESCO sú zapísané: centrum mesta Quito, celé mesto Cuenca a súostrovie Galapágy.